• Tipy, triky, návody
  • 9.5.2022
  • 174 pozretí

Aby v tom bol poriadok. Váš kuchynský odpad môže liečiť prírodu

Šupky od zemiakov, usadenina z kávy či nedojedený obed. Odpad z jedla tvoríme všetci. Často ho vyhadzujeme do zmesového odpadu. Podľa zákona by sme však po novom mali triediť aj bioodpad. Ak to spravíme správne, môže byť veľmi užitočný. Jeho triedenie je navyše pomerne jednoduché. Priblížme si, čo do kontajnerov na bioodpad patrí.

O odpad sa už po vyhodení do koša príliš nezaujímame. „Keby ľudia vedeli, čo sa s ním potom deje, záležalo by im na tom oveľa viac,“ hovorí Martina Gaislová, riaditeľka spoločnosti JRK, ktorá sa zaoberá znižovaním množstva odpadu.
 
Do kontajnerov na zmesový odpad často vyhadzujeme aj veci, ktoré by sa dali vytriediť. Podľa údajov občianskeho združenia Priatelia Zeme tvorí bioodpad skoro polovicu odpadu, ktorý netriedime, ale mohli by sme.
 
Obsah nevytriedených košov končí na skládke odpadu alebo v prípade Bratislavy v spaľovni. „Je to obrovská škoda, každé spaľovanie znamená, že je to nenávratne preč,“ upozorňuje Gaislová.
 
YIT_Recyk_tema01_v01_viz02.jpg
 
Doposiaľ bolo problémom, kam bioodpad z kuchyne vyhodiť. Jednotlivé bratislavské mestské časti však postupne od marca začínajú domácnostiam v rodinných aj bytových domoch distribuovať koše a vrecká a následne organizujú zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu - BRKO. Aj YIT motivuje obyvateľov svojich projektov, aby odpad zodpovedne triedili. V parku v projekte TAMMI môžu využívať spoločné kompostéry.
 
Čo patrí do bioodpadu?
 
Do bioodpadu pritom môže ísť veľká časť toho, čo vyprodukujeme v kuchyni. Ide o listy zo zeleniny, škrupiny z vajec, šupky, ale aj kusy zeleniny a ovocia. Vyhodiť tam však môžeme aj zvyšky vareného jedla, usadeniny z kávy a vrecká čaju, pečivo či dokonca odrezky živočíšnych produktov.
 
Kompostovateľnú verziu už dnes majú aj niektoré jednorazové obaly na jedlo. Musí však byť na nich označenie OK Compost. V bezobalových obchodoch tiež býva v ponuke kompostovateľná hubka na riad, tzv. lufa. Používa sa presne ako bežná hubka, ale po použití patrí do bioodpadu, keďže je to vysušená dužina z tekvice odrody lufa.

Praktický tip

Rukoväť na košíku na bioodpad, ktorý dostávajú obyvatelia Bratislavy, slúži ako zámok. V polohe dopredu sa košík uzamkne. Odpad sa tak nevysype.

 
Aké chyby robíme?
 
Do bioodpadu vo všeobecnosti nepatria tekutiny, obzvlášť veľký pozor si treba dávať na kuchynský olej. Legislatíva si žiada, aby sme oleje a tuky triedili osobitne. Rovnako ich nemôžeme vylievať do odtoku či toalety, mohli by ich upchať.
 
Do špeciálnych nádob ho zbierajú niektoré čerpacie stanice ako napríklad Slovnaft a v Bratislave sa dá odovzdať aj v nákupnom centre Aupark.
 
YIT_Recyk_tema01_v01_viz03.jpg
 
Medzi bioodpad nepatria ani veľké kusy kostí či odpad zo záhrad.
Problematická môže byť aj polievka, mlieko či omáčky. Vyhodiť môžeme tuhé časti polievok a omáčok, vodnatá zložka do bioodpadu nepatrí. „Kompost by sme inak utopili, čo by spôsobilo veľký zápach a vytekalo by to z kontajnerov. Ideálne je tú polievku nevyhodiť. Ak jej uvaríme viac ako naraz spotrebujeme, dá sa napríklad zamraziť,“  hovorí Zuzana Madajová z občianskeho združenia Free Food, ktorá sa snaží zamedziť plytvaniu jedlom.
 
Koľko toho vyhodíme?
 
Veľa častí jedla, ktoré sú na prvý pohľad odpadom, by sme mohli spotrebovať.
 
Listy z reďkovky, karfiolu či kalerábu sa napríklad stále dajú využiť do jedál namiesto špenátu a kapusty. Z očistených šupiek zemiakov zas môžu byť domáce čipsy.

Zaujímavý fakt

Ak sa varené jedlo nepredá do troch hodín, tak ho musia reštaurácie vyhodiť.

 
Na jedného Slováka pripadá ročne 163 kilogramov vyhodených potravín. Ide o číslo za celý potravinový reťazec. Teda aj to, čo sa vyhodí pri výrobe či distribúcii. Priamo v domácnostiach ľudia nespotrebujú v priemere 72 kilogramov jedla.
 
Plytvanie nie je iba problémom Slovenska. Mnohí si tiež dopestujú prebytky, ktoré nestihnú spotrebovať. „Plytvá sa všade. Domácnosti naprieč Európou majú podobné spotrebiteľské správanie. Najviac vyhadzujú ľudia, ktorí majú záhradu a pestujú si vlastné potraviny, príjem v tom nezohráva až takú veľkú úlohu,“ hovorí Madajová.
 
Kompostér verzus kuchynský bioodpad
 
Obyvatelia rodinných domov pritom priemerne vyhodia o niečo menej potravín ako ľudia, ktorí bývajú v bytoch. Štatisticky. Je to preto, že mnohí majú záhradný kompostér na bioodpad. Takto vyhodené jedlo teda nevieme zarátať.
 
Okrem klasického záhradného kompostéra existujú aj bytové vermikompostéry s dážďovkami či elektrické kompostéry.
 
YIT Tammi (105 of 110).jpg
 
Sú síce alternatívou k zberu kuchynského bioodpadu, ale nemôže do nich ísť veľa druhov odpadkov, ktoré do zberových nádob na BRKO ísť môžu. Do záhradného či do kompostéra s dážďovkami nepatria napríklad zvyšky vareného jedla či produkty živočíšneho pôvodu. Naopak, môžu tam ísť potraviny rastlinného pôvodu aj zelený odpad zo záhrad.
 
„Do záhradného kompostéra patria najmä rastlinné zvyšky, no ak tam občas hodíme trochu vareného jedla, nebude to mať vplyv na kvalitu kompostu. Problémom je, že varené a živočíšne zvyšky môžu priťahovať škodcov alebo byť zdrojom patogénov. Kuchynské odpady sú väčšinou dosť mokré, takže by nám pri väčšom množstve kompost mohol začať hniť,“ vysvetľuje Madajová.
 
YIT_Recyk_tema01_v01_viz04.jpg
 
Dopady plytvania potravinami
 
Vyhadzovanie jedla pritom ani zďaleka nie je iba etický problém. Má veľký vplyv aj na životné prostredie. „Prispievame k tvorbe skleníkových plynov. Ak by sme si potravinový odpad predstavili ako krajinu, bola by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete“ objasňuje Zuzana Madajová.
 
Produkcia potravín a procesy, ktoré s ňou súvisia, sú pritom zodpovedné za 8 percent všetkých svetových emisií.

Potravinový odpad ročne stojí podľa údajov FAO asi 2,6 bilióna amerických dolárov. Ak by bol krajinou a mal by takéto HDP, podľa údajov z roku 2019 by bol ôsmou najväčšou ekonomikou sveta. 1

 
Kde je vlastne problém? Poľnohospodárske stroje často jazdia na produkty fosílnych palív, nekontrolovateľné hnitie odpadu na skládkach prispieva k tvorbe skleníkových plynov, pri živočíšnej výrobe zas dochádza k najvýznamnejšej tvorbe metánu.
 
Pri produkcii potravín sú pre prírodu veľkou záťažou chemické hnojivá, ktoré znehodnocujú pôdu. „Pôda stráca na kvalite tým, že na nej pestujeme poľnohospodárske plodiny. Veľkou pomocou by v tomto smere mohol byť práve bioodpad. Ak by sme ho vrátili späť do pôdy, humusová zložka by pre ňu bola ako liek,“ vysvetľuje Gaislová.
 
Alarmujúce je, že približne štvrtinu pôdy využívame na pestovanie potravín, ktoré vyhodíme. To je taká veľká plocha ako celé územie Číny, Mongolska a Kazachstanu.
 
Na druhej strane, každý jednotlivec môže prispievať k tomu, aby sa tá plocha zmenšovala, pokiaľ si bude kupovať len toľko jedla, koľko spotrebuje. A ak potom bioodpad správne vytriedi, pomôže aj tomu, aby tu stále bola pôda, na ktorej môžeme pestovať kvalitné potraviny.

Text vznikol v spolupráci so Zuzanou Madajovou, odborníčkou na znižovanie potravinového odpadu z organizácie Free Food a s Martinou Gaislovou, odborníčkou na znižovanie množstva odpadu zo spoločnosti JRK.

 

1zdroj: https://free-food.sk/wp-content/uploads/2021/03/Free-Food-Pr%C3%ADru%C4%8Dka_2021.pdf