Elektroodpad škodí, za jeho triedenie pritom platíme všetci

 A tak sa nám ponúkne otázka: kam s ňou, keď doslúži? Najjednoduchšia odpoveď znie: Hlavne nie do odpadkového koša. Poradíme vám, ako zaobchádzať s elektroodpadom a ako sa ho pokúsiť tvoriť menej.
 
Keď sa hovorí o staršej elektronike, ktorá si vyžaduje opravu, nejeden z nás si zrejme spomenie, ako počul: „To sa už neoplatí opravovať, už tomu skončila záruka. Treba si kúpiť novú.“ Často nám to vravia známi či rodina, skrátka ktokoľvek, s kým sa o tom radíme. Nový spotrebič je niekedy cenovo takmer porovnateľný s opravou starého.

A tak stále tvoríme viac a viac elektroodpadu. Pri žiadnej inej zložke odpadu tak rýchlo nerastie celkové množstvo, ktoré vyhodíme za rok. Podľa portálu The World Counts sa očakáva, že v niektorých častiach sveta môže jeho produkcia v priebehu zopár rokov vzrásť o 500 percent.
 

 

Ako nakupovať?
Ak chceme toto číslo znížiť, je dôležité myslieť na niektoré zásady už pri nakupovaní.
 

 

 
Ak sa necháme zlákať spotrebičom za nižšiu cenu, ktorý je ale v horšej energetickej triede, ľahko sa môže stať, že ho budeme chcieť zakrátko vymeniť. Bude totiž míňať viac elektrickej energie a na nej rýchlo preplatíme nižšiu cenu spotrebiča.

Nemali by sme tiež zabúdať výrobky chrániť. Ochranné sklíčko na telefón, ktoré stojí do dvadsať eur, sa môže zdať ako zbytočne drahá položka. Pri páde telefónu nás však ochráni od toho, aby sme museli siahať po výmene rozbitej obrazovky či dokonca kúpe nového kusa za stovky eur.
 

 
Problémy s opravami možno povedú k riešeniu
Keď sa elektronika pokazí, podľa odborníčky by sme sa v prvom rade mali rozhliadnuť po oprave. Tá niekedy skutočne môže byť takmer cenovo porovnateľná s kúpou nového výrobku.
 
Prípadne sa náhradné diely ani nemusia vyrábať. Ak je to možné, elektroniku by sme si mali vyberať aj podľa dostupnosti opravy. Že sa výrobok nie vždy dá opraviť, je problémom, ktorý sa rieši už aj na celoeurópskej úrovni.
 
„V rámci Európskej únie sa pripravujú projekty, ktoré by mali zaisťovať, že elektronika by mala byť stále opraviteľná. Znamenalo by to napríklad, že by boli povinne dostupné náhradné diely a existovala by napríklad doživotná záruka,“ vysvetľuje Novotová.
 
Prečo elektroodpad nepatrí do koša?
Keď sa však už rozhodneme elektroodpad vyhodiť, nemali by sme zabúdať, že ho nikdy nesmieme dávať do bežného odpadkového koša. To sa týka napríklad aj bateriek či žiariviek. Je hneď niekoľko dôvodov, prečo tam nepatria.
 
Tým prvým je, že elektronika a baterky obsahujú toxické látky ako kadmium, arzén či olovo. Tie, ak ich dáte do čierneho koša na zmiešaný odpad, sa môžu zo skládok či spaľovní dostať do spodných vôd a otráviť rastliny či zvieratá, a tým aj zdroje potravy.
 

 
Druhý problém sa týka telefónov, tabletov či počítačov. Posielame si cez ne správy, ukladáme dáta či platíme cez internet. Vedia o nás veľa. Aj keď tieto údaje zmažeme, stále môžu mať v počítači virtuálnu stopu. Ich vyhodením do koša riskujeme, že sa môžu dostať do rúk niekomu, kto ich zneužije.
 

^[1]      https://www.sciencedaily.com/releases/2018/10/181016142434.htm

^[1]              https://www.unep.org/news-and-stories/press-release/un-report-time-seize-opportunity-tackle-challenge-e-waste
 
 

 
Možno vám napadlo, že ak vyhodíte jeden kúsok menšej elektroniky, ako napríklad mixér, do koša trebárs na plast, tak sa vlastne nič vážne nestane, pretože tento odpad ešte ručne triedia vyškolení ľudia.
 
V skutočnosti je len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa takto vyhodená vec aj reálne dostane na recykláciu.
 
Martina Novotová zhrnula, kde môže nastať problém:

• Ak je v koši viac ako polovica odpadu, ktorá tam nepatrí, nikto ho netriedi a skončí na skládke alebo v spaľovni.
• Dotrieďovanie väčšinou robia ľudia a tí sa môžu pomýliť. Pracovník možno kus omylom nevytriedi alebo pri riešení elektroodpadu prehliadne inú vec, ktorá tam nepatrí.
• Ak konkrétna triediaca linka nemá partnera, ktorý by odkupoval elektroodpad, alebo sa v tej istej hale nenachádza aj linka na triedenie elektroodpadu, tak odpad pošlú na skládku.

 
Kam s týmto odpadom?
Doposiaľ sme sa vo všetkých textoch z tejto série o správnom triedení odpadu venovali otázke, do ktorého koša vyhodiť ten ktorý odpad. A pri elektroodpade vám naopak radíme, aby ste ho nedávali do koša. A preto prichádza otázka: Kam vlastne všetky tieto veci patria?
 
Aj odpoveď je v tomto prípade zložitejšia.
 
Možností je totiž viacero. Snáď najjednoduchšie je to pri vyhadzovaní starých bateriek a žiariviek. Podľa zákona je každý predajca, ktorý ich má v ponuke, povinný ich brať aj naspäť. V supermarketoch, predajniach s elektronikou či niektorých drogériách sú koše na baterky buď pri vchode, alebo vám ich vezmú pri pokladni či na informáciách. Nezáleží, kde ste dané baterky kupovali, vrátiť ich môžete kdekoľvek.
 
Problematickejšie ako malé baterky, ktoré ľahko odnesiete v taške, je to však s elektrospotrebičmi. Tu existuje viacero možností.
 

 
 

 
Odvoz priamo z domu
Možno si aj po prečítaní týchto tipov na zbavovanie sa elektroodpadu hovoríte: A čo mám robiť so starou práčkou, chladničkou či umývačkou riadu?
 
Takéto veľké spotrebiče je problém prepraviť v bežnom osobnom aute a pre ľudí bez auta je prakticky nemožné dostať ich ďalej ako von z bytu. Existujú služby, ktoré vám ich odnesú priamo z domu.

 
Hoci je zber elektroodpadu komplikovanejší ako zber ostatných zložiek odpadu, je dôležité, aby sme s ním nakladali správne. Z vytriedenej elektroniky sa totiž dajú získať recykláciou mnohé druhy kovov či plasty.
 
Podľa odhadov OSN je až 7 percent všetkého zlata na svete na skládke odpadu – ako súčasť vyhodeného elektroodpadu.