• Susedský život
  • 9.12.2018
  • 4127 pozretí

Načo nám boli dvory a vnútrobloky kedysi a prečo sú dôležité dnes

V stredoveku sa na dvoroch stretával panovník a jeho dvorania, aby rozhodovali o záležitostiach poddaných, súdili, niekedy spravodlivo, inokedy nie a nezriedka tu dokonca padali hlavy. Doslova. Napriek niektorým temnejším momentom však dvory existujú dodnes a sú to veľmi dôležité miesta. Aj keď sa po nich neprechádza žiadny šľachtic.

Dvor doslova znamenal aj miesto uzavreté bránou alebo dverami. Hovorilo sa tak aj pozemkom medzi domami a hospodárskymi budovami. Tu bolo najlepšie vidieť, či bol gazda poriadny a bohatý. To isté by sa dalo o dvoroch povedať aj dnes. Podľa dvora poznáš susedov.

Tam, kde sa ľudia zdravia

„Dvory predstavujú akúsi spoločnú obývačku nejakej komunity či ľudí, ktorí žijú spoločne v istom bytovom dome. Funguje ako poloverejný priestor. Ľudia, ktorí bývajú v okolitých bytoch, ho môžu využívať na aktivity, ktoré by robili v záhrade, keby mali rodinný dom,“ odpovedá na otázku, prečo sú dvory dôležité, riaditeľka PDCS Karolína Miková, ktorá sa venuje aj urbanizmu a podpore spoločenského dialógu. Práve to je podľa nej na dvoroch unikátne. Stretnúť sa tu dajú ľudia, ktorých síce nepoznáme, no je vysoká pravdepodobnosť, že to nie sú úplní cudzinci. „Dvor je poloverejný priestor, v ktorom môžem sedieť, kecať s rodinou, ale aj so susedmi, môžem tam piknikovať, môžem si tam grilovať a mám pomerne bezpečný priestor, lebo je polouzavretý a nemusím sledovať, čo robia moje deti.“

Prečítajte si aj

Generálny riaditeľ YIT Milan Murcko: Dvor je miesto, na ktorom sa budujú vzťahy

 

Mohlo by to isté fungovať aj v inom type priestoru? Prečo namiesto dvora nesprevádzkovať napríklad kaviareň? „Aj kaviareň je fajn, ale ona neprinesie stretávanie medzi generáciami.“

Funkčný dvor sa pozná podľa toho, že nie je len pre mladých

Do roku 2070 budeme ôsmou „najstaršou“ krajinou v Európe. Počet mladých pracujúcich a seniorov sa u nás prakticky otočí. „Keď dnes predáme byt tridsiatnikovi, musíme zabezpečiť aby sa v ňom a v jeho okolí cítil dobre aj o 50 rokov,“ hovorí Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovensko.

 

Okrem toho, že miesta, v ktorých sa seniori pohybujú, by mali byť bezbariérové a prispôsobené ich fyzickým schopnostiam, mali by tiež umožniť stretávanie. Prečo? Lebo samota zabíja viac než napríklad obezita. A jedným zo spôsobov, ako môžu seniori čeliť samote, sú spoločné vonkajšie priestory alebo inak povedané – dvory. Výskum z roku 1998 ukázal, že viac komunálnych priestorov so zeleňou a možnosťami na stretávanie má pozitívny vplyv na formovanie a udržiavanie „spoločenských väzieb medzi staršími rezidentmi“. „Myslieť na komunitné služby pre seniorov má zmysel aj v projektoch, kde bývajú najmä mladé rodiny s deťmi. Umožní to, aby mali tieto rodiny svojich seniorov niekde nablízku a tí im potom môžu pomôcť napríklad so strážením a podobne. Dopyt po takomto spolužití bude o 20 rokov veľmi silný,“ vysvetľuje K. Miková.

Sušiaky namiesto preliezok

„Gazdovské dvory“ ako ich poznáme z divadelných hier Tajovského či Kukučína nevymizli ani po tom, čo gazdov a roľníkov nahradila takzvaná robotnícka trieda. „S industrializáciou, s potrebou vytvoriť sociálne bývanie v mestách, sa dvory či vnútrobloky stávali súčasťou plánovaného sociálneho bývania. V takejto podobe najprv slúžili na komunitné účely, no myslelo sa tým najmä sušenie bielizne či aktivity detí a možno sem-tam aj nejaké stretávanie,“ približuje K. Miková. „Už si asi nebudeme sušiť bielizeň na dvore, pretože čoraz viac ľudí dnes má sušičky. Funkciou sa to posúva do poloverejných funkcií, organizujú sa diskusie, dvory slúžia na voľnočasové aktivity.“

 

Bratislavský dvor pri Záhradníckej ulici bol dejiskom jednej z najznámejších scén v novodobej slovenskej kinematografii. Fontána, ktorá dostala meno podľa filmu, na ňom funguje aj dnes.

Prečítajte si aj

Bez lavičky by mesto nebolo mestom

 

Ako by mal byť zariadený ideálny dvor, ak ho majú rovnako využívať deti na hranie, dospelí na komunitné aktivity alebo grilovanie a seniori na oddych a stretávanie? Neexistuje jeden návod, podľa ktorého by sa dal ideálny dvor nakresliť. Ak si miesto pod oknami uzurpuje len jedna skupina, vznikajú podľa K. Mikovej konflikty: „Napríklad niekto tam zasadí morušu, čo je krásny strom. Avšak dozrievajúce plody môžu kvasiť a vábiť osy, z čoho sú zase iní obyvatelia nešťastní. Preto je dobré, keď sa pri plánovaní toho, čo na tom dvore má byť, spolupodieľajú obyvatelia. Najprv príde spoločná dohoda, potom sa robia fyzické zásahy do priestoru.“

Experti z Fínska študovali ako najlepšie stavať dvory v meste viac ako dva roky. Výsledkom je koncept More Life in Yards, ktorý formuluje požiadavky pre funkčný a životaschopný dvor. Navrhli v ňom vytvárať na dvore zóny pre rôzne aktivity, ktoré sú prirodzene oddelené, napríklad zeleňou, chodníkmi alebo časťami budov, tvoria zákutia, no navzájom komunikujú a umožňujú bezbariérový prechod. Takéto zóny by mali byť minimálne tri. Oddychová zóna slúži napríklad na čítanie, meditáciu alebo cvičenie jogy. V spoločenskej zóne sa susedská komunita stretáva, organizuje spoločné akcie, napríklad grilovačky alebo domové schôdze. Aktívna zóna je určená na šport, fyzické aktivity a hry.

Postav dom, zasaď strom – veľký strom

Odporúčania fínskych expertov potvrdzujú aj výsledky našej ankety – zoznam najčastejších nedostatkov súčasných dvorov ukazuje, že ľudia chcú tráviť svoj čas na dvore rôznym spôsobom. Najboľavejšími miestami sú málo zelene (53 %), nedostatok alebo zlý stav lavičiek (49 %), chýbajúce alebo zničené detské ihrisko (37 %) a nedostatok ticha na čítanie (31 %). „Videli sme príklady svetovej architektúry, kde boli niektoré námestia alebo dvory buď úplne plné, alebo úplne prázdne. Rozdiel bol v zeleni. Akokoľvek upravené betónové prostredie nikoho nepriťahuje. Čím organickejšie miesto vyzerá, tým je to prirodzenejšie pre ľudí a tým viac času tam chcú stráviť,“ hovorí M. Murcko.

Zásadný rozdiel medzi funkčným a nefunkčným dvorom v zeleni vidí aj Karolína Miková: „Nemám na mysli len pekný, zelený anglický trávnik, ale aj vysoké stromy. Vysoká zeleň je veľmi dôležitá na ochladzovanie. Najmä v Bratislave sú letá čoraz príšernejšie. Vysoká zeleň vo vnútrobloku umožňuje udržať lepšiu klímu v celom obytnom priestore. Rovnako pomáha tieniť.”

Návod na lepších susedov

Nakoniec, výskumy naznačujú, že zveľaďovanie dvorov by mohlo mať pozitívny vplyv aj na vzťahy medzi susedmi. „Kvalitné verejné priestory môžu mať významný vplyv na vytváranie pocitu spolunáležitosti medzi rezidentmi nových obytných domov,“ hovorí štúdia z roku 2012. Niektoré dokonca pripúšťajú možnosť, že upravené susedské priestranstvá so zeleňou môžu súvisieť s nižšou mierou kriminality. Na robenie takýchto záverov je však priskoro. Čo vieme povedať už teraz je, že pri predstave krajšieho dvora majú ľudia chuť viac sa so susedmi stretávať. „Dnes trávia na spoločnom dvore v priemere päť hodín týždenne. Ak by sa ich dvor zveľadil, bolo by to podľa ich tvrdenia dvojnásobne viac času,“ spresňuje M. Murcko.

To nás privádza späť na začiatok, k tomu, čo sa na dvoroch nezmenilo. Na to, aby bol dvor pekný a nechátral, potrebuje niekoho, kto život na ňom organizuje. Na rozdiel od minulosti na to už netreba korunu ani modrú krv. Pokojne to môžete byť aj vy.

Návody na lepšie mesto majú neraz aj stovky strán a presadiť v nich systematické zmeny trvá nezriedka desaťročia. Dvory a vnútrobloky sú pre obyvateľov príležitosťou, ktorú majú doslova pod oknom.

Zapojte sa do grantovej výzvy na zveľadenie vášho dvora – Nech žije náš dvor

 

Čas na prihlásenie projektov je do 31. januára 2019. Podrobnosti výzvy ako aj prihláška sú na stránke www.yit.sk/nechzijenasdvor.

Napíšte nám

Moje obľúbené ()

Nemáte zvolené žiadne obľúbené položky.

Súhlasím s použitím mojich osobných údajov na účely zasielania obchodných ponúk a marketingových informácií o produktoch, pripravovaných projektoch a novinkách.

Kontakt

Predajné centrum
Račianska 153/A, Bratislava 831 54
Pre volania zo zahraničia: +421903999333
Zavrieť