• Susedský život
  • 2.12.2018
  • 1628 pozretí

Milan Murcko: Dvor je miesto, na ktorom sa budujú vzťahy

Milan Murcko: Dvor je miesto, na ktorom sa budujú vzťahy
Milan Murcko: Dvor je miesto, na ktorom sa budujú vzťahy

Na dvoroch sa seniori stretávajú s deťmi, starousadlíci, ktorí tam prežili celý život, sa zoznamujú s mladými rodinami a tie vychovávajú na dvoroch ďalšiu generáciu. Alebo by to tak aspoň malo byť. Dvory, ktorými prechádzame k vchodovým dverám sú však často nepokosené, ihriská na nich zanedbané a lavičky zničené. Generálny riaditeľ YIT Milan Murcko vysvetľuje, prečo je pre nás dôležité to zmeniť.

MILAN MURCKO vedie YIT už takmer päť rokov. Hovorí, že manažment firmy je ako jazzová kapela. Je to tímová práca, pri ktorej každý hráč potrebuje priestor na vlastné nápady a realizáciu, až potom to celé bude ladiť. Pred prácou vo YIT sa venoval obchodu. Vyštudoval Henley Business School a The Open University v Spojenom kráľovstve.

 

Medzi priority v projektoch YIT patrí verejný priestor okolo bytových domov, ale aj budovanie susedských vzťahov. YIT tento koncept označuje ako „More life in yards“, teda viac života na dvoroch. Prečo ste sa téme dvorov začali venovať?

MM: Prvú iniciatívu sme vyvinuli my vo YIT Slovakia, keď sme projektu STEIN2 vymysleli slogan „Nový dvor v Starom Meste“. Veľa kolegov z marketingu to oslovilo a z Fínska prišli do Bratislavy. Mali sme veľkú diskusiu so svetovými architektmi a okrem iného tam boli ľudia z Gehl Architects z Kodane. Diskutovali sme o dôležitosti verejného priestranstva a jeho vplyve na kvalitu života.

A tak sa zrodil koncept dvorov, ktorý teraz zapracovávate do svojich nových projektov? 

MM: V podstate áno. Pán Gehl je 82-ročný pán, ktorý si kedysi dávno vzal za manželku psychologičku. Raz tak hovorili o architektúre a on hovoril o dôležitosti tvarov a materiálov, ale ona sa spýtala: „Odkedy architekti prestali uvažovať, že v ich budovách budú bývať ľudia?“

To bol impulz, vďaka ktorému začal uvažovať z pohľadu obyvateľa. S jeho pocitmi a kvalitou života a nie z pohľadu architekta, že „vymyslím tvar, ktorý vo svete nebude mať obdoby a bude to ikonická stavba“, ale nakoniec sa tam nikto nebude cítiť dobre.

Toto nás všetkých inšpirovalo. Verejné priestranstvo pred domom je mimoriadne dôležitá vec. Je tým miestom, kde sa susedia a ľudia môžu stretnúť, porozprávať, robiť rôzne aktivity. Kvalita života v takom bytovom dome je podstatne vyššia ako inde.

V podstate sme nič zvláštne nevynašli. Bratislavské dvory tu vznikali prirodzene už desaťročia pred nami a fungovali oveľa lepšie, ako fungujú teraz. To, čo chceme my, je vrátiť ich naspäť – vrátiť spoločenský život na dvory a umožniť ľuďom bežný sociálny kontakt.

Milan Murcko na kontrolnom dni v projekte STEIN2

Dvor je podľa konceptu YIT „More life in yards“ poloverejný, respektíve súkromný priestor pre všetkých, ktorí v okolitých bytových domoch žijú. Priestor však potrebuje každý trochu iný. Deti sa chcú hrať, mladí dospelí oddychovať alebo športovať, seniori ocenia spoločnosť. YIT preto prichádza s konceptom na rozdelenie dvora na viacero zón, ktoré prinesú niečo pre každého.

 

Spoločenská zóna je zväčša v strede dvora. Je prirodzeným a najlepším miestom na stretnutia a rozhovory medzi susedmi. Prispieva k rúcaniu bariér medzi ľuďmi. Nachádza sa v nej napríklad priestor na piknik, ale aj krytý altánok, ktorý poslúži v prípade nepriaznivého počasia.

Aktívna zóna je vyhradená pre športy a detské hry v lete aj v zime. Táto oblasť povzbudzuje deti a dospievajúcich, aby sa išli von hrať a zabávať a starších ľudí zas inšpiruje starať sa o svoje zdravie.

Tichá zóna leží na okraji dvora, čo najďalej od aktívnej časti dvora, rušných ulíc a ciest. Hranicou tejto časti môže byť napríklad obytná budova. Slúži na relax, čítanie alebo cvičenie jogy.

 

Čo životu na dvoroch v súčasnosti bráni?

MM: Mnohé dvory sú zanedbané. Keď si nemáte kam sadnúť, keď to nikto nekultivuje a nestará sa o to, tak tam jednoducho čas tráviť nechcete. V prvom rade treba vytvoriť prostredie, v ktorom sa ľudia budú cítiť dobre a kde budú chcieť zostať. Videli sme príklady svetovej architektúry, kde boli niektoré námestia alebo dvory buď úplne plné, alebo úplne prázdne. Rozdiel bol v zeleni. Akokoľvek upravené betónové prostredie nikoho nepriťahuje. Čím organickejšie miesto vyzerá, tým je to prirodzenejšie pre ľudí a tým viac času tam chcú stráviť.

Najväčší „dvor“ sa chystá v NUPPU. Bude to dvojhektárový park, okolo ktorého vzniknú stovky bytov. Hovorili ste, že nebudujete masové projekty, ale NUPPU je naozaj veľký projekt. Stačí dvojhektárový park pre toľko ľudí?

MM: Myslím si, že to bude jeden z najväčších parkov v rámci novostavieb v Bratislave. Ten projekt je veľký, ale tu je dôležité iné pravidlo. Je dôležité, koľko ľudí býva vo vchode. Akonáhle bývate v rezidenčnej veži, kde máte 150 bytov, nemáte šancu vytvoriť si tam trvalé vzťahy, ani komunitu. V sedempodlažnej budove s troma bytmi na poschodí to naopak ide takmer samo. Aj vzťah k verejným priestorom tu bude úplne iný.

Park a oddychové zóny sa v projekte NUPPU rozrastajú s každou novou etapou

Keď býva v bytovom dome menej ľudí a majú malý dvor alebo predzáhradku, viem si predstaviť, že sa dohodnú a buď sa o priestor postarajú svojpomocne alebo si najmú nejakú firmu. Ale kto sa bude starať o park?

MM: Bude tam jeden správca pre celý projekt a participovať bude každý obyvateľ – rozpočíta sa to. Som presvedčený, že to ekonomicky bude fungovať.

Máme skúsenosť, že ľudia si vážia príjemné prostredie, v ktorom sa ocitnú, keď vyjdú z vchodu, a chápu, že to jednoducho niečo stojí. Myslím si, že keď sa nám podarí dostať na dvory viac života tak, ako chceme, budú si to ešte viac uvedomovať.

YIT odštartovalo výzvu, vďaka ktorej pomôže zveľadiť aj dvory mimo svojich projektov. Ako si to máme predstaviť?

MM: V rámci výzvy finančne, ale aj formou mentoringu prispejeme k revitalizácii troch vybraných bratislavských dvorov. Rozhodli sme sa know-how, ktoré máme z našich aktivít doma aj v zahraničí, využiť na zveľadenie dvorov aj mimo našich projektov. Myslíme si, že toto je zmysluplná cesta, ktorá povedie k pozitívnej zmene mesta.

Nech žije náš dvor je súťaž, ktorú v novembri 2018 spustila spoločnosť YIT Slovakia. Vďaka nej podporí tri projekty v hlavnom meste.  Víťazný projekt získa od spoločnosti finančnú podporu v hodnote 15 000 eur, ako aj zabezpečenie projektovej dokumentácie a podporu vo forme mentoringu v celkovej hodnote 5 000 eur. Ďalšie dva vybrané projekty získajú zabezpečenie projektovej dokumentácie a podporu vo forme mentoringu, tiež v celkovej hodnote 5 000 eur. Zapojiť sa do výzvy môžu jednotlivci, neformálne skupiny, spoločenstvá vlastníkov bytov aj občianske združenia. Ak sa chcete zapojiť aj vy, čas máte do 28. februára 2019. Viac sa dozviete tu.

 

Dvory vedia zásadne ovplyvniť život v danom projekte, ale veľký vplyv má aj samotná lokalita. Podľa čoho si lokality vyberáte?

MM: Na to, aby sme vybrali a kúpili jeden pozemok, tak si ich v priemere prejdeme 30 – 40  a kúpime jeden jediný. Je tam samozrejme veľmi veľa dôvodov, ale vždy sa pozeráme na to, ako budú v tomto dome fungovať rodiny s deťmi. Ak tam idem bývať – kde mám školu, škôlku? Budem musieť voziť deti do školy alebo to majú za rohom? Dostanú sa tam peši a bezpečne?

Keď bol na Slovensku urban dizajnér YIT pán Juha Kostiainen, tiež hovoril o výbere lokality. Rozprával, že sa mu veľakrát stalo, že sa viezol električkou a zrazu si všimol nejakú zaujímavú oblasť, alebo pozemok, z ktorého sa nakoniec vykľul projekt YIT. Stalo sa to už niekedy aj vám?

MM: Samozrejme. Splneným snom je oblasť ZWIRN-u a Pradiarne. Keď som chodieval okolo, hovoril som si, že to by bolo fantastické bývanie, na hrane Starého Mesta, krásnej rezidenčnej lokality a business štvrte, ktorá práve vzniká. Trvalo to viac ako dva a pol roka, ale podarilo sa.

Budúca podoba námestia, ktoré prepojí Pradiareň s rezidenčnými budovami v projekte ZWIRN

ZWIRN a Pradiareň ležia v blízkosti štvrte 500 bytov. Počítate s tým, že ich obyvateľov pri výstavbe obmedzíte?

MM: Áno. V určitej fáze našej práce ľudí väčšinou vyrušujeme. Inak sa to nedá, ak chceme, aby mesto rástlo. Ľudia potrebujú niekde bývať a nemôžeme ich vyhnať z mesta do satelitov, ako sa to dialo predtým.

Ak staviame a vyrušujeme obyvateľov, snažíme sa zo všetkých síl zmierniť dopad, či už čas výstavby skrátiť alebo volíme ekologický postup, vďaka ktorému ich vyrušujeme čo najmenej. Chápeme, že keď búrame, je tam prach. Už sa nám stalo, že sme ľuďom zaplatili umývanie áut, lebo si myslíme, že je to slušné a férové.