Soňa Jurigová: Majsterka

Soňa vedie život, s ktorým by sa mnohí ľudí možno nestotožnili. Keďže chodí na týždňovky, vo vlastnej posteli spí len cez víkend. Celý deň je na nohách na stavbe obklopená kolegami, ktorých riadi. Pre ňu je to ale prostredie, v ktorom je doma a ktoré jej dáva dobrý pocit, že za ňou niečo hmatateľné zostane.
 

Koľko už v tejto oblasti pracuješ?

Uf, bude to s prestávkami aj 25 – 30 rokov, v podstate od strednej školy. Zažila som všeličo. Bola som pri stavbe vodného diela Gabčíkovo, ale keď som mala malé deti, pracovala som aj v malej lokálnej firme. Keď deti dorástli a šli na internáty, ja som šla na týždňovky.
 

Bolo takéto fungovanie pre rodinu náročné?

Ani nie. Počas víkendov, keď sme sa stretli, sme si boli vzácni. Deti boli pokojné, že mama je doma, a ja tiež, lebo som všetku nervozitu nechala v práci a neprenášala som ju domov.
 

Stavba však je hlavne mužské prostredie. Čo ťa na nej ako ženu drží a baví?

Že je za mnou vidieť výsledok a že to nie je monotónna práca.
 

Kedy si začala pracovať vo YIT?

Bolo to presne 1. septembra 2020. Už tam pracoval bývalý kolega a na jeho odporúčanie som prišla aj ja – na pozíciu majsterky. Mám rada prácu na stavbe, nebaví ma sa na všetko pozerať cez počítač. Je pre mňa dôležité priamo sledovať a kontrolovať postupy výstavby.

Pri príchode do YIT som mala veľmi dobrý pocit. Bolo fajn, že som tam mala známeho, ale aj noví kolegovia boli super. Dalo sa s nimi komunikovať, oboznámili ma s našou stavbou a prešla som si aj ostatné projekty. Dobre mi padlo aj to, ako ma prijali. Nepozerali sa na mňa cez prsty preto, že som žena.
 

Bolo vo YIT niečo iné v porovnaní s miestami, na ktorých si pracovala pred tým?

Áno, mladý kolektív. Chalani boli hneď od začiatku veľmi komunikatívni, chceli sa učiť, pýtali sa na názory a skúsenosti. A ja ich zase rada poučím, keď treba. Na druhej strane, ja občas potrebujem pomôcť s počítačom, vtedy sú zase nápomocní oni.
 

Ktorý projekt bol tvoj prvý vo YIT?

Podzemné garáže pri Pradiarni, respektíve ZWIRNe. Tie už sú hotové, takže som prešla na ZWIRN, kde sme pripravovali terén s oplotením staveniska. Nasledovali výrubové práce a paženie stavebnej jamy, ktorá stabilizuje okolitý pôdny fond a ochraňuje samotnú stavebnú jamu. Mám na starosti tak 20 až 30 ľudí a takých tímov, ako je môj, tu máme päť.
 

Ostatné tímy vedú muži?

Áno. Ja som úplne prvá a zatiaľ jediná majsterka vo YIT. A zatiaľ sú na to dobré ohlasy.

 

Spomínala si, že si si prešla aj tie projekty YIT, na ktorých nepracuješ. Keď sa na ne pozrie taká skúsená stavbárka, ako si ty, čo vidí?

Je to naozaj veľmi pekná práca. Sama som kedysi v regióne, z ktorého pochádzam, robila rekonštrukciu kaštieľa zo 16. storočia. Viem si preto predstaviť, s čím zápasili kolegovia na Pradiarni. Robiť takúto rekonštrukciu je veľmi prácne a neustále sa vyskytujú komplikácie, ale popasovali sa s tým, vyriešili to a výsledok je veľmi pekný.
 

Žiješ pri Bánovciach nad Bebravou, do Bratislavy chodievaš na týždňovky?

Teraz už áno. Predtým sme pracovali deväť dní a päť dní sme boli doma, to bolo fajn. O ubytovanie sa stará YIT, máme prenajaté byty, ktoré sú neďaleko stavby. Do práce je to chvíľka pešo, takže nemusím cestovať ani skoro vstávať. Bývam s kolegyňou, ktorá je prípravárka. Máme sa o čom porozprávať, tiež vie, o čom takáto práca je.
 

Ako vnímaš starostlivosť firmy o zamestnancov?

Využívam sporenie v 3. pilieri, do ktorého prispieva zamestnávateľ, a potom sú pre mňa dôležité najmä praktické benefity ako ovocie na stavbe alebo pitný režim. Je tiež fajn, že môžeme počas pracovnej doby absolvovať masáž priamo v bunkovisku, kam za nami chodí masér. Platíme si ju sami, ale máme ju priamo na mieste v rámci pracovného času. Máme aj Multisport kartu, ale pre mňa, ktorá som celý deň na nohách, sú v rámci toho, čo ponúka, zaujímavé najmä možnosti relaxácie. Minulý rok sme v zime napríklad chodili do sauny. Dobre nám padlo oddýchnuť si po rušnom dni. Dúfam, že sa nám to podarí aj tento rok.