Studený máj – lásky čas

Minulý rok sme začiatkom mája už nosili krátke sukne a tričká na ramienka. Teraz sa pri štyroch stupňoch trasieme v zimných bundách. Nekazme si však toto obdobie mrzutosťou, máme pre vás návrh – nevyliezajte z postele. A vlastne, prečo by ste aj mali vyliezť? Veď máj je lásky čas, tak si doprajte romantiku. ♥ Pozrime sa spoločne posteliam pod perinu.

Posteľ – často možno najlepší priateľ človeka. Obložená vankúšmi, s dekou alebo nadýchanou perinou, mäkučkým či tvrdým matracom. História tohto obľúbeného kusu nábytku je zaujímavejšia, ako by ste možno povedali. Ako sa význam postele vyvíjal naprieč vekmi?

77 000 rokov. Presne toľko má najstarší matrac, ktorý archeológovia zatiaľ objavili. Našli ho v Juhoafrickej Republike Skladá sa z viacerých vrstiev fosílnych rastlín, ktoré majitelia pravidelne dopĺňali a tiež opaľovali, aby sa zbavili hmyzu v „matraci“. Na odpudzovanie neželaných živočíchov tiež slúžila vrchná rastlinná vrstva. Podľa vedcov môže ísť o najstaršie zaznamenané použitie liečivých rastlín.
Spolu s ich ďalšími úžasnými vynálezmi, akými sú písaný jazyk, očný makeup, zubná pasta alebo zámok na dverách, vďačíme starým Egypťanom aj za vynález vyvýšenej postele. Zabezpečili tak izoláciu od studenej zeme, ale aj od hlodavcov, hmyzu a hadov. Posteľ v starom Egypte bola drevená s vlneným matracom a ľanovou pokrývkou.
Najbohatší občania starovekého Ríma spali na vyvýšených posteliach z kovu, s kovovými podperami, ktoré držali páperové matrace. Menej bohatí ľudia mali postele z dreva, s vlnenými popruhmi, ktoré držali matrac. Chudobní ľudia spávali na podlahe. Bez ohľadu na to, koľko denárov by vám v starom Ríme štrngalo v mešci, spávali by ste pravdepodobne pod vlnenou pokrývkou.
Stredoveku vládli bohato zdobené postele s baldachýnmi a závesmi proti hmyzu. Postele v palácoch boli súčasťou vybavenia obytných priestorov – samostatné spálne neexistovali. Honosnými lôžkami sa panstvo chválilo a ukazovalo ich návštevám. V posteliach sa nezriedka úradovalo, ale aj jedlo a pilo. Drahé kusy nábytku sa dokonca dedili. Inak na tom však boli chudobní ľudia, ktorí spávali na slame alebo vlnených poduškách na zemi. Absentovalo tiež súkromie – celá rodina spávala pokope.

via GIPHY

V renesancii vznikla samostatná spálňa. Ani tá však ešte neposkytovala súkromie, ako ho poznáme dnes. Pod posteľou bolo často ukryté vysúvateľné lôžko, na ktorom spávalo služobníctvo.
Storočie uzatvorilo spálňu pred návštevami a vymedzilo ju ako samostatný súkromný priestor. Medzi obľúbené materiály sa zaradila bavlna, stále sa však ako výplň matracov používalo aj perie alebo slama.
V 19. storočí sa prvýkrát objavili pružinové matrace. Zmizli baldachýny a zmenila sa aj funkcia postelí. Slúžili na spánok, romantické chvíľky, ale tiež sa v nich rodilo.
Podobne ako vo všetkých ďalších odvetviach, 20. storočie prinieslo prielom. Hneď na jeho začiatku vznikla slávna skladacia Murphyho posteľ.

via GIPHY

60. roky do sa najmä v USA vlnili na vodných posteliach a neskôr zmeny prichádzali hlavne v materiáloch, ktoré sa používali vo výplniach matracov, alebo v dizajne.

A postele budúcnosti? Už dnes exitujú lôžka, ktoré sa dokážu samy ustlať alebo monitorovať niektoré telesné funkcie. V budúcnosti možno budete mať doma niečo takéto:

A kým opustíme historické okienko, je tu ešte jeden bonus, o ktorom ste zrejme nemali ani potuchy. Zaujímavé nebolo len to, kde sa v minulosti spávalo, ale aj ako.

Ako vysvetľuje profesorka Alexandra Harrisová z Liverpoolskej univerzity v rozhovore pre BBC, počas stredoveku ľudia v Británii chodievali spávať okolo ôsmej alebo deviatej. Unavení po ťažkej práci doslova padli do postele. O polnoci však vstali a približne hodinu bdeli a venovali sa aktivitám, ktoré po práci nestihli. Jedli, čítali, modlili sa, milovali sa a niekedy dokonca zašli na krátku návštevu.

– Prvým párom, ktorý sa spolu ocitol v posteli na televíznej obrazovke, boli Johnny a Mary Kay Stearnsovci. Herecká dvojica, ktorá tvorila pár aj v reálnom živote, hrala v naživo vysielanom sit-come samých seba. Pod jednou perinou sa ocitli v roku 1947.

– Ak sa vám často stáva, že zaspíte a niečo dôležité zmeškáte, skúste sa obrátiť na svätého Víta. Legenda hovorí, že svätý Vít zomrel mučeníckou smrťou, keď ho hodili do kotla s vriacim olejom. Okrem neho do kotla vraj vhodili aj kohúta. Odvtedy sa táto náboženská postava spája s kohútím kikiríkaním a teda aj včasným vstávaním.

– Najdrahšia posteľ na svete nesie honosný názov Baldacchino Supreme Bed a vaša môže byť za 6,3 milióna dolárov. Že čo si za túto nepredstaviteľnú sumu kúpite? Nuž, lôžko ručne vyrobené z 24 karátového zlata, gaštanového dreva, diamantov, kože a talianskeho hodvábu, ktorého autorom je britský dizajnér Stuart Hughes.

View this post on Instagram

A post shared by Сеть Мебельных Центров МАСК (@mebel_mask) on Feb 10, 2018 at 11:49am PST

Asi sa zhodneme, že posteľ je fantastické miesto. Často však robíme chybu v tom, že si do nej berieme veľa vecí, ktoré tam nepatria, čím v konečnom dôsledku ubližujeme najviac sami sebe. Tak schválne, máme pre vás malý test. Viete, čo do postele patrí a čo nie?

Podľa vedcov pre činnosti v posteli platí jednoduché pravidlo. Dovolený je len spánok a sex. Ak plánujete romantický večer, nenoste do postele žiadne jahody ani šľahačku. Romantickú atmosféru navodíte hudbou, osvetlením a jemnou vôňou.

Ale, priznajme si to. Nie vždy je spoločnosť v posteli to, čo práve potrebujeme. Až štvrtina párov má vraj oddelené spálne. A to kvôli pohodliu, komfortu, ale tiež chrápaniu. Dobre sa vyspať je jedna z najzákladnejších ľudských potrieb. Na kvalitný spánok nedal dopustiť napríklad ani Winston Churchill. Tvrdil dokonca, že nebyť jeho popoludňajších „šlofíkov“, druhá svetová vojna sa mohla skončiť inak: „Medzi obedom a večerou si treba pospať. Najlepšie je, keď sa prezlečiete do pyžama a ľahnete si do postele. Nemyslite si, že toho stihnete menej, pretože počas dňa spíte. To je len hlúpa domnienka ľudí bez predstavivosti. Naopak, zvládnete toho viac. Budú to dva dni v jednom alebo aspoň jeden a pol, tým som si istý. Keď sa začala vojna, musel som počas dňa vždy spať. To bol jediný spôsob, ako som sa dokázal vyrovnať s každodennými povinnosťami.“