• Tipy, triky, návody
  • 13.5.2019
  • 3487 pozretí

Najtrendovejšia farba sezóny je zelená

Tento blog píšem doma. Z ruksaku vytŕča nerezová fľaša, na chodbe sú zbalené nepotrebné zimné šaty, ktoré odnesiem na najbližší swap. Tento blog by som pokojne mohla písať aj doma u niekoho z vás. Filozofia života bez plastov a s minimálnou produkciou odpadov sa už stala súčasťou životov mnohých ľudí. Dnes vám niektorých z nich predstavím. Či už túto filozofiu vyznávate alebo nie, inšpirujte sa ich príbehmi. Veď vždy sa dá dostať jeden zelený bod navyše.

 

Zero waste – život bez odpadu je označenie pre životný štýl, ktorý podporuje opätovné využívanie všetkých zdrojov bez tvorby odpadov, ich skládkovania alebo ich spaľovania.
 
Cirkulárna ekonomika – je založená na myšlienke, aby všetky produktové a materiálové toky mohli byť opätovne zapojené do svojho cyklu po ich použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby. To znamená, že odpad ako taký už nebude viac existovať.
 
Swap oblečenia – výmena nepoškodeného a čistého oblečenia a doplnkov kus za kus..

 
SEPARUJEM, LEBO SOM LENIVÁ, SEPARUJEM, LEBO SOM ZVEDAVÁ
 
„Celkovo som neporiadny človek. Vždy som veľmi nerada vynášala smeti alebo som na to úplne zabúdala a tie sa potom hromadili. Keď odpad neprodukujem, ani sa nehromadí, ani nesmrdí a nemusím s ním nikam chodiť. Lenivý win-win,“ smeje sa Bratislavčanka Kika, ktorá sa už niekoľko rokov riadi zásadami zero waste a vysvetľuje ďalej: „Človek navyše ušetrí, pretože kopec vecí po zvážení jednoducho nekúpi.“ Aj ona však, samozrejme, produkuje odpad. Na zlikvidovanie toho kompostovateľného má vermikompostér a jeho obyvateľky dážďovky.
 

Vermikompostovanie – Je to kompostovanie pomocou dážďoviek, ktorého výsledným produktom je vermikompost. Princíp výroby vermikompostu je založený na schopnosti dážďoviek premieňať vo svojom tráviacom trakte organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny..

 
Simona hovorí, že vplyv klimatických zmien na planétu vždy vnímala ako dôležitú tému, snaha pomôcť ho obmedziť však nebola tým jediným, čo ju motivovalo zmeniť návyky. Dnes sa snaží o vegánske stravovanie a upcyklovanie: „Zdalo sa mi, že je to zaujímavá životná výzva a zmena. Človek môže byť kreatívny a objaviť nové veci, jedlá, spôsoby fungovania a trošku dostať pod kontrolu tendenciu hromadiť fyzické, zbytočné veci.“
 

Upcyklácia – Proces premieňania nepotrebných produktov a nadbytočných materiálov na nové materiály či produkty lepšej kvality na zlepšenie hodnôt životného prostredia. Napríklad prešitie oblečenia, ale aj renovácia a pretvorenie nábytku.

 

„Minulý rok som sa rozhodla upcyklovať všetky kartóny, papiere, noviny a brožúry, ktoré som mala doma. Zošila som ich do knižiek a použila na vytvorenie osobných zápisníkov pre kamarátov a rodinu. Z rôznych starých látok a nepotrebného oblečenia som ušila vrecúška na potraviny alebo malé textilné ruksaky,“ vysvetľuje Simona.
 
NEDOJEDENÉ JEDLO SI DOMOV ODNÁŠAM V ZAVÁRANINOVOM POHÁRI
 
Doma mám plnú skrinku mikroténových vreciek a igelitiek zo „starých čias“. Nekopia sa v nej však, skôr odbúdajú. Vrecko na smeti som nekúpila už roky a ešte stále mám na niekoľko rokov dopredu zásoby. Naučila ma to moja šetrná mama, ktorá mi vždy nakázala, aby som vrecko od jedla na desiatu nevyhodila, ale doniesla domov. Najviac vreciek pribúdalo, keď som v nich nosila zeleninu a ovocie z obchodu. Už to nerobím, mám ich v taške len tak. Áno, aj rajčiny. Nie, ani v plátennej taške sa nerozpučia. Jahody zo zelovocu pri dome si od tety beriem v plastovej miske, a keď ich zjem, misku jej vrátim. Keď je práve zatvorené, položím ju k stánku a zaťažím kameňom. Funguje to.

Múku, hrach, soľ – to všetko som si domov priniesla v zaváraninových pohároch z bezobalového obchodu. Poháre sú praktickejšie a podľa mňa aj estetickejšie ako obaly.

TIP: Ak sa vám nepáči, že by ste mali dať cukor do pohára, ktorý vonia po uhorkách, hoci ste ho drhli už trikrát, umyte ho octovou vodou. Áno, pomôže to, a nie, nebude potom páchnuť octom.

 

„Zaváraninový pohár je môj obľúbený a všestranný pomocník,“ hovorí Simona, „jeden prázdny mám so sebou stále. Kupujem doň orechy, obilniny a strukoviny na váhu, tiež sa doňho dajú načapovať gély na pranie a na riad. Keď v reštaurácii nedojem jedlo, odnesiem si ho v zaváraninovom pohári, namiesto toho, aby som si ho dala zabaliť so sebou do polystyrénovej misky.“
 
Polystyrénové obaly na jedlo sú problém aj podľa Matúša. Snaží sa žiť v súlade so zásadami zero waste, naráža však na problém, s ktorým si nevie poradiť: „Mám prácu, ktorá ma občas núti spoliehať sa na jedlo z donášky. Je však len málo takých reštaurácií, ktoré ponúkajú jedlo v ekologických obaloch.“
 
„Pre mňa je najťažšie vzdať sa kávy v papierových pohárikoch, ktorú si viem kúpiť kdekoľvek a nosiť ju so sebou po meste,“ hovorí Petra, ktorá pracuje v centre Prahy a káva je jej nenahraditeľný ranný rituál.
 
POUŽÍVAM RECYKLOVANÝ TOALETNÝ PAPIER
 
Nielen kuchyne zvyknú byť plné plastových obalov, kúpeľne sú na tom podobne. Na rozdiel od jedla je kozmetika trvanlivejšia a je preto menej náročné vybrať sa po ňu do špeciálneho bezobalového obchodu, ktorý má inak poruke len málo ľudí. „Obmedzila som všetku kozmetiku a čistiace prostriedky. Jedno tuhé mydlo, jeden tuhý šampón, načapovaný prací prostriedok, prostriedok na riad, zubná pasta, ocot a sóda bikarbóna. To zatiaľ rieši úplne všetko,“ hovorí Kika o svojich skúsenostiach.
 
„Kozmetiku si vyrábam. Na internete je kopec návodov, ako pripraviť niektoré prípravky z bežných surovín. Používam tiež recyklovaný toaletný papier. Skúšam menštruačný kalíšok, namiesto jednorazových vložiek a tampónov,“ dodáva Simona.
 

Simonin TIP na vlastný kondicionér:  Zmiešajte pol šálky jablčného octu s dvoma šálkami teplej vody. Riadne premiešajte. Do zmesi pridajte 5 kvapiek šalviového alebo levanduľového oleja. Rovnomerne nasprejujte na vlasovú pokožku hneď po umytí vlasov šampónom. Nechajte pôsobiť 10 minút a poriadne opláchnite.

 
UŽ DVA ROKY SOM SI NEKÚPILA ŽIADNE OBLEČENIE
 
Zuzana má tri deti. Celá rodina sa snaží minimalizovať produkciu odpadu a myslia na to aj pri oblečení: „Dcéra si zamilovala nakupovanie v second handoch, syn zase nosí oblečenie po bratrancovi. Nefrfle, už si na to zvykol a tiež si uvedomuje, že je to dôležité.“

Rodičia malých detí to majú ešte jednoduchšie. „Deti rastú tak rýchlo, že oblečenie nestihnú vynosiť. Kvalitného detského oblečenia je teda u kamarátok veľa a deti ho po sebe dedia,“ hovorí Barbara, ktorá sa stará o sedemmesačnú dcéru Grétu. „Dcére nekupujem nové oblečenie, ani hračky. Pri malom bábätku sa mi to zdá zbytočné. Aj tak sa najradšej hrá s úplne obyčajnými predmetmi z domácnosti. Navyše nechcem byt zapratávať nepotrebnými haraburdami.“
 
DÔLEŽITÉ JE NEZBLÁZNIŤ SA
 
Žiť podľa zásad zero waste sa môže zdať náročné a otravné. V skutočnosti ide však len o to, cielene zmeniť niekoľko návykov. Zbaliť si do kabelky alebo ruksaku plátenné vrecká a zaváraninový pohár, nosiť so sebou fľašu na vodu, nevyhadzovať oblečenie. „Ideálne je stanoviť si ľahké pravidlá a zautomatizovať si ich. Neskôr je výzvou vypočítať si, čo má a čo nemá zmysel. Vznikne menej odpadu, keď si nechám z Číny poslať tuhý prírodný dezodorant v recyklovanom kartónovom obale každé tri mesiace alebo keď si kúpim klasický v plaste v drogérii za rohom každé štyri mesiace? Radšej uhorku bez obalu zo Španielska, ktorú sem ale treba doviezť, alebo s plastovým obalom zo Slovenska? Takisto sú výzvou situácie, keď človek nemá možnosť sa rozhodnúť. Ako napríklad jesť a piť v lietadle? Čo so slamkou, ktorú som si nevypýtala, no je v limonáde? Výzvou je nesnažiť sa ísť na 100 % zero waste, ale robiť to progresívne a v súlade s vlastnými možnosťami a potrebami,“ uzatvára Simona.

Napíšte nám

Moje obľúbené ()

Nemáte zvolené žiadne obľúbené položky.

Súhlasím s použitím mojich osobných údajov na účely zasielania obchodných ponúk a marketingových informácií o produktoch, pripravovaných projektoch a novinkách.

Kontakt

Predajné centrum
Račianska 153/A, Bratislava 831 54
Pre volania zo zahraničia: +421903999333
Zavrieť