Fínsky urban dizajnér: Zmiešané štvrte sú odpoveďou na otázku o udržateľnosti miest

Juha Kostiainen je fínsky urban dizajnér, ktorý vo YIT stojí pri vzniku tých najväčších projektov. Pracuje síce aj v zahraničí, najviac času ale trávi v Helsinkách. Miesta pre svoje koncepty hľadá cestou v električke. Správna budova je podľa neho taká, v ktorej sú obchody, služby, bývanie a možno aj remeselná dielňa. Najkrajším mestom je preňho americký Portland a budúcnosť vidí v autonómnych autách.

Juha Kostiainen v Bratislave

Čo ľudia v mestách od moderného bývania vlastne očakávajú?

Nie všetci dnes chcú veľké byty. Často im stačia menšie, lebo okolie im ponúka veľa aktivít, ktoré im dovoľujú tráviť väčšinu času mimo domova. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o atraktívne prostredie, dostupné služby, možnosť cyklistickej dopravy a kvalitnú MHD. Väčšina požiadaviek sa týka každodenného života a toho, ako si ho uľahčiť. Chcú mať všetko poruke, blízko domu a od prostredia, v ktorom žijú, očakávajú aj zábavu, určité vyžitie. A táto atraktívnosť lokality bude čoraz dôležitejšia.

Lokalita vždy odzrkadľovala cenu a nezriedka aj kvalitu bývania. Ktoré lokality sú pre vás zaujímavé?

Doslova akékoľvek. Mám rád najmä lokality, ktoré si iní nevšimli. Z hľadiska mojej práce to môže byť okolie stanice aj pole. Na ich vyhľadávanie máme rôzne metódy. Niekedy len sedím v električke, zbadám nejaké miesto, ktoré sa mi páči, a pýtam sa, prečo tam ešte nič nemáme.

A čo sa deje potom, keď už zaujímavú lokalitu vyberiete?

Potom sa začína tvorba takzvaného zmiešaného prostredia. Snažíme sa nenavrhovať monofunkčné štvrte. Byty napríklad kombinujeme s obchodmi a s kanceláriami. Tu v Bratislave je dobrým príkladom pripravovaný projekt ZWIRN.

Predstavme si však, že by vznikali len polyfunkčné štvrte. Mali by ľudia vôbec dôvod chodiť mimo ne, ak tam majú všetko, čo potrebujú?

Je dobre, keď majú ľudia blízko aspoň nejakú úroveň služieb. Ak však chcete mať rôznorodé služby, medzinárodné značky, potrebujete viac zákazníkov. Na to nemáte dosť ľudí v každej štvrti. A niektoré služby sú samozrejme koncentrované iba v centrách miest. Záleží na tom, aké veľké je mesto. Stále však platí, že vždy, keď viete ponúknuť aspoň nejaké služby, lokálnym obyvateľom to spríjemňuje a uľahčuje každodenný život.

To je princíp trvalej udržateľnosti…

Áno, je to jej súčasťou. Transport výrazne ovplyvňuje emisie. Keď máte rozumnú hustotu obyvateľstva, tak to znamená, že môžete mať dostupné služby, nemusíte sa prepravovať autom. Tieto otázky polyfunkčných budov a hustoty obyvateľstva a dopravy sú prepojené. Dnes má takmer každá európska krajina zákony, ktoré hovoria o tom, že nové budovy musia byť čo najzelenšie. Vo Fínsku sú tieto nároky vysoké. Už to nie je len o tom, že postavíme budovu, už do popredia vstupuje aj okolie a prostredie. Je preto dôležité služby prepájať a podporovať rozumnú hustotu obyvateľstva, pretože to znamená, že sa za mnohými aktivitami nemusíte prepravovať autom.

Mestská doprava v Helsinkách

Na Slovensku si ale mnoho ľudí nevie predstaviť, že by napríklad nevlastnili auto. Stále je symbolom statusu. V Helsinkách žije približne toľko ľudí, ako v Bratislave. Aká je situácia tam?

Len tretina 18-ročných Fínov má vodičský preukaz. Mnohí si ho samozrejme spravia neskôr, ale autá nie sú symbolom statusu alebo slobody a myslím si, že tento trend sa bude ešte prehlbovať. Autá sú drahé, parkovanie je drahé a v centre mesta auto vlastne ani nepotrebujete. A tiež netreba zabúdať na koncepty zdieľaných autonómnych vozidiel, ktoré vás dopravia, kam potrebujete a potom odídu. Takže teraz práve zažívame veľkú zmenu v doprave a ešte väčšia príde v budúcnosti. Myslím si, že dôležitosť áut klesá. Aj v mestskom plánovaní.

Ak by však mestské plánovanie malo postaviť autá na druhú koľaj, vyžadovalo by si to tu v Bratislave veľké zmeny vo verejnej doprave a tie sú drahé…

Ľudia by mali vyžadovať zmenu od politikov. Súčasný systém v Helsinkách je napríklad taký, že obyvatelia môžu parkovať na ulici len ak majú licenciu, ktorá stojí 250 € ročne. Nedostanú vlastné parkovacie miesto, ale povolenie parkovať v istej oblasti. Primátor Helsínk pritom uvažuje nad úplným zrušením parkovacej politiky a ponechaním tejto zodpovednosti priamo na developerovi. Stalo by sa tak otázkou dopytu a trhu a bolo by správne nacenené.

Ak v Helsinkách staviame nové budovy, musia mať podzemné parkovanie. Lenže to je veľmi drahé. Teraz napríklad pracujeme na prípade, keď je garáž pod úrovňou mora. Jedno parkovacie miesto tam vychádza na 55 000 €. Je jasné, že si takéto parkovanie kúpi iba veľmi málo ľudí. Preto sa snažíme prinášať inovatívnejšie riešenia. Môžeme napríklad pre obyvateľov niektorého z našich projektov kúpiť dve Tesly alebo vymyslieť princíp zdieľaných áut. Dnes je už veľa spôsobov, ktoré môžu plnohodnotne nahradiť obyčajné parkovacie plochy. Takýto princíp aplikujeme aj na Slovensku, kde v projekte STEIN2 aktuálne pri predaji bytov rozhodnutie o kúpe parkovacieho miesta nechávame na budúcich majiteľoch. Chceme ich motivovať k využívaniu alternatívnych foriem dopravy, ktorých je v lokalite niekoľko.

Bicyklovanie v Helsinkách

Priveľa áut, parkovanie, zápchy, prečo je doprava vo všeobecnosti problémom toľkých miest vo svete? 

Skoro všade vo svete sú mestá štruktúrované tak, že potrebujete vlastniť auto. Pri plánovaní miest sa s nimi počítalo najmenej posledných 50 rokov. Myslím si, že mestá sa veľmi dlho plánovali na základe funkcionality, a to od seba oddeľovalo priemysel, obchody, služby, byty, záľuby. S rastúcim množstvom populácie sa tieto oblasti od seba vzďaľovali. Preto to v mnohých mestách bez auta nejde.

Často dávate za pozitívny príklad fungujúceho mesta americký Portland. V čom je mimoriadny?

Je to zaujímavé, nie typicky americké mesto. Má veľmi dobre vybudovanú sieť verejnej dopravy a navyše kvalitné možnosti pre cyklistov a chodcov, takže ľudia tam radi kráčajú a bicyklujú. Ďalšou pozoruhodnou črtou je dĺžka blokov, ktoré merajú iba 60 metrov, vďaka čomu máte na výber množstvo trás. Vzdialenosti medzi križovatkami sú krátke, takže autá tam nejazdia rýchlo, lebo všade sú semafory. V Portlande je tiež silná remeselnícka kultúra, je tam stovka minipivovarov, veľa ručne vyrábaných a udržateľných vecí, ktoré síce môžu byť drahšie, ale ľudia sú ochotní do kvalitnej a trvácnej veci investovať. Vďaka tomu tam tento výrobný biznis môže existovať. Okrem toho používajú veľa obnoviteľných zdrojov. Ale hlavne sa mi páči to remeselnícke prostredie. Ak idete mimo centra mesta, sú tam staré budovy, v ktorých je jednoduchšie a lacnejšie založiť si biznis.

Električka v americkom Portlande

Ako dlho trvalo vytvoriť takéto mesto?

Neviem, či mesto vôbec malo nejakú cielenú stratégiu. V 90. rokoch tam mali potopu a uvedomili si, že ak bude štruktúra mesta priepustnejšia, voda rýchlejšie ustúpi. Podnikatelia si navyše uvedomili, že rohy sú atraktívnym miestom pre firmy. Preto sa jednoducho rozhodli vybudovať viac križovatiek. A dnes to funguje veľmi dobre. Mali tam samostatné industriálne oblasti, ktoré svoj starý účel už neplnia. Pretransformovali sa a splynuli s mestom.

Viete o nejakých európskych mestách, ktoré sú podobným pozitívnym príkladom ako Portland?

Ja mám rád Kodaň, je pre mňa veľmi zaujímavá. A tiež Amsterdam. V menšom meradle Freiburg v južnom Nemecku. Má len 200 tisíc obyvateľov, ale je veľmi pekný.

Dánska Kodaň

Nemecký Freiburg