• Príbehy kolegov
  • 12.2.2021

Richard Hurai: LEAN manažér

K YIT pristupujem, ako keby to bola moja vlastná firma

Na začiatku ho kolegovia vnímali ako „toho akčného chalana“, ktorý behá po stavbe s kamerou. Dnes im pomáha zefektívňovať procesy, ktoré napĺňajú ich pracovné dni. Richard Hurai je prvým LEAN manažérom vo YIT Slovakia. V rozhovore nám porozprával, ako sa na túto pozíciu dostal, aj to, na aké ocenenie ho kolegovia už trikrát nominovali.

 

Ako si sa dostal k práci vo YIT?

Pred YIT som žil v Prahe, kde som sa vypracoval z asistenta cez stavbyvedúceho až na pozíciu obchodného manažéra jednej z najväčších českých stavebných spoločností. Rozhodol som sa však, že sa presťahujem do Bratislavy, mesto sa mi páčilo, chcel som vyskúšať, ako sa tu žije. Chodil som po pohovoroch, vo YIT som sa najskôr uchádzal o pozíciu projektového manažéra, ale na to som ešte nemal dosť skúseností.

Nakoniec som sa zamestnal v inej firme, ale ešte počas skúšobnej lehoty som sa dozvedel o voľnej pozícii výrobného manažéra vo YIT. Opäť som to išiel skúsiť a nakoniec som uspel. Projekty YIT sa mi páčili. Vedel som, že každý rok získavajú nejaké ocenenia, a veľmi sa mi páčili aj ich moderné kancelárie a mladý kolektív.

 

V ktorom roku to bolo?

V 2018. Dostal som sa na pozíciu výrobného manažéra na Tammi 5 v Dúbravke. Bolo náročné zorientovať sa v celej histórii projektu a obsiahnuť všetky softvéry, s ktorými pracujeme. Priznávam, že som vtedy urobil niekoľko začiatočníckych chýb.

Napriek tomu, že som nezačal najlepšie, oceňujem, že vedenie spoločnosti sa skôr snažilo zistiť, kde a prečo sa stali chyby, než že by vyvodzovali osobnú zodpovednosť. Identifikovali sme problémy v systéme a dnes sa snažíme nastaviť nástupný proces nových kolegov tak, aby už k takýmto situáciám nedochádzalo.

 

Čo nasledovalo potom?

Po tomto úvodnom probléme pri dokončení Tammi sme si ja aj kolegovia v mojom tíme povedali, že okej, musíme znovu „zamakať“ a dokázať, že nie sme neschopní. Dostali sme NUPPU 5 a prijali sme to ako výzvu. Projektový manažér trval na veľmi prísnom termíne. Na stavbu, ktorá sa štandardne robí za 18 až 19 mesiacov, nám dal iba 17. Boli sme mladý tím a považovali sme to za príliš ambiciózny cieľ. Ale nakoniec sme to naozaj dokázali aj napriek tomu, že prišla koronakríza a aj počasie nás vytrápilo. Rozhodne však nie na úkor kvality. Okrem iných ocenení náš tím získal v roku 2020 aj interné ocenenie v kategórii „kvalita“.

 

Čo má výrobný manažér stavby na starosti?

Výrobný manažér dostáva s každou stavbou aj výrobný (ja často hovorím výborný ☺) tím, ktorý pozostáva zo stavbyvedúceho, jeho asistentov a majstrov. To sú ľudia, ktorí sú v teréne, na stavbe, a potom má „prípravárov“, ktorí riešia tendrovanie, zazmluvňovanie a spolu s ekonómom stavby aj financie, čiže sú to viac administratívne pozície.

Výrobný manažér plánuje procesy tak, aby zverenú stavbu dokončil v termíne a v rozpočte, ktorý má k dispozícii. Takže koordinuje medzi sebou ľudí, vyjednáva podmienky s dodávateľmi, rozhoduje v kritických situáciách a podobne. Spoločne s tímom tvorí harmonogram a dohliada, aby dodávatelia nastúpili vtedy, kedy majú. Výrobný manažér tiež schvaľuje faktúry, podpisuje objednávky, kontroluje zmluvy, posiela rozličné výkazy a plány prestavanosti a mnoho ďalšieho. A čo je podľa mňa najdôležitejšie, výrobný manažér udržiava tímového ducha tak, aby bola na stavbe aj v kancelárii dobrá atmosféra a ľudia chodili do práce radi.

 

„Stavbárina“ je tvrdý džob, v ktorom sú všetci zvyknutí na tvrdé zaobchádzanie. Ja som si dal za cieľ urobiť zo stavebného priemyslu lepšie miesto na prácu a život.

 

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Ráno okolo 7:30 zvyčajne mávame ranné rozdelenia. V takzvanom „big roome“ sa stretávajú stavbyvedúci, majstri a zástupcovia dodávateľov. Vždy tam zhodnotíme situáciu z predošlých dní a spoločne plánujeme práce. To trvá tak 20 minút. Potom sa všetci rozídeme a výrobný manažér ide do kancelárie, kde už rieši administratívu, ktorú sme spomínali.

Niekedy, keď chalani potrebujú podporu s problémovými dodávateľom „z vyššieho miesta“, zorganizujem s ním stretnutie alebo riešim situáciu telefonicky. Zavolám a zisťujem, prečo napríklad nenastúpili podľa dohody. Štandardne sa dodávatelia snažia hneď brániť a vysvetľovať, že nie sú na vine, ale mojím cieľom nie je nájsť a potrestať vinníka. Ja sa snažím nájsť príčinu problému, poučiť sa a neopakovať ju. Trpezlivo im vysvetľujem, že YIT má k svojim dodávateľom iný vzťah, než na aký sú v tomto odvetví zvyknutí. Spoločne hľadáme cestu, ako si vzájomne pomôcť. Keď napríklad mali pre koronu problém s pracovníkmi, poskytli sme im kontakty z našej databázy partnerov, ktorí im dokázali oslabené kapacity doplniť. Aj vďaka tomu sa nám podarilo dodržať taký náročný termín. Takže aj to je moja práca ⎼ byť mediátorom. „Stavbárina“ je tvrdý džob, v ktorom sú všetci zvyknutí na tvrdé zaobchádzanie. Ja som si dal za cieľ urobiť zo stavebného priemyslu lepšie miesto na prácu a život.

48046811_10217707016165362_7589080746719969280_n.jpg

 

Teraz si však už na pozícii LEAN manažéra. Čo máš na starosti?

LEAN je pôvodne metóda riadenia výroby, aj keď dnes sa využíva aj pri nevýrobných procesoch, založená na „zoštíhľovaní“ procesov, pričom kladie dôraz hlavne na vytváranie hodnoty pre zákazníka. Táto metodika sa vyvinula z automobilového priemyslu, kde sa nazývala Toyota Production System. Zjednodušene povedané, ide o snahu vyradiť z procesov kroky, ktoré neprinášajú hodnotu. Vďaka tomu odbúrame z ľudí záťaž a v konečnom dôsledku budeme stavať rýchlejšie. Nie však za cenu toho, že by ľudia museli pracovať tvrdšie alebo dlhšie. Práve naopak. Ľudia by sa mali narobiť menej a pod menším tlakom a stresom. V zmysle hesla: „work smarter, not harder“.

 

Môžeš to vysvetliť na jednoduchom príklade?

Predstavme si, že za stavbyvedúcim príde vodár a povie mu: „Nemôžem tadiaľto ťahať potrubie, lebo okenár tam má opreté rámy okien." Stavbyvedúci musí ísť za okenárom, spýtať sa, dokedy tam rámy budú, a potom späť za vodárom a povedať mu, kedy rámy zmiznú. Čiže stavbyvedúci strávi veľa času riešením takejto drobnosti. Preto sme na stavbách v rámci LEAN filozofie založili takzvaný big room, kde sa každé ráno všetci stretávajú bez ohľadu na to, ako si myslíme, že stavba skvelo napreduje, a kde si to vodár s okenárom odkomunikujú priamo a oveľa rýchlejšie. Stavbyvedúcemu tak ostane viac času na plánovanie a zmysluplnejšie úlohy alebo skrátka môže odísť o tých 10 minút skôr domov a venovať sa rodine.

 

Vo YIT často stážujú študenti. Mal si niekedy „traineeho“?

Zúčastňoval som sa pohovorov so stážistami, ale až do minulého roka som vyslovene nikoho neviedol. Minulý rok som si vybral traineeho, ktorý mi pomáhal pri rozbiehaní LEAN-u. Mal som nápady, ako zbierať dáta, ale potreboval som pomoc s ich vyhodnocovaním. Chalan mal drive, bol iniciatívny, chcel sa učiť, bolo na ňom vidieť, že neprišiel kvôli peniazom, ale skúsenostiam. Fakt mi veľmi pomáhal a za krátky čas sme sa spriatelili, a aj keď mu skončil trainee program, ostali sme v kontakte.

 

Čo nová pozícia LEAN manažéra obnáša? Budeš tráviť viac času na stavbe alebo v kancelárii?

Na stavbe budeme tráviť dosť času. Budeme ľudí školiť a robiť im tréningy, ale tiež s nimi chodiť po stavbe a ukazovať im konkrétne nápady na zlepšenia.

 

YIT poskytuje svojim zamestnancom rôzne benefity. Ktoré rád využívaš?

Vo fitku som využíval MultiSport kartu, a keď sa situácia s koronakrízou zlepší, máme s kolegami plány, že pôjdeme hrať bedminton. Mám rád čerstvé ovocie, ktoré máme každý deň v kancelárii, a vyhovuje mi flexibilný pracovný čas. Tiež je super, že môžeme využívať služobné auto na súkromné účely. 

 

Spomínal si, že sa ti vo YIT páči aj vďaka kolegom.

Áno, pracuje tam veľa správne naladených ľudí, to mi vyhovuje. V kolektíve je nás veľa mladých, ale aj so staršími kolegami vychádzame skvele a som rád, že nám ochotne odovzdávajú svoje skúsenosti. Z mnohých kolegov sa stali priatelia. Chodievame si spolu zabehať, otužovať, bicyklovať, máme dobré vzťahy.

 

Chcem sa spýtať aj na ocenenie, ktoré si dostal vraj už dvakrát – Zamestnanec roka v kategórii nadšenie, povedz nám o tom viac.

Už to bolo trikrát. (smiech) Keď som nastúpil, všade som behal s kamerou a robil som všelijaké videá. Z marketingového oddelenia som vždycky „kradol“ nálepky YIT a oblepil som si nimi súkromný notebook aj súkromný mobil. Po vonku som chodil vo YIT veste. Ja som poňal YIT, akoby to bola moja vlastná firma. Myslím si, že keď YIT propagujem osobne na mojich sociálnych sieťach, tak to má takú inú, väčšiu váhu, ako zaplatený PR článok. Nikto ma nenúti, aby som tam niečo také dával.

Navyše som veľmi spoločenský, a preto sa nehýbem len po našom výrobnom oddelení, som v kontakte s veľkým počtom kolegov a ľudia ma tak akosi začali vnímať a pamätať si.

thumbnail45.jpg

 

Čo máš na YIT rád a čo ti práca dáva do života?

Najradšej mám ľudí a to, ako sa YIT správa k zamestnancom, dodávateľom, klientom a k životnému prostrediu. Pre klienta spravíme prvé-posledné. Snažíme sa vždy o najvyššiu kvalitu aj na úkor zisku. Popri tom ale zaobchádzame s dodávateľmi férovo, nikdy neostaneme dlžní. Ak máme zlého dodávateľa, tak s ním radšej už v budúcnosti nespolupracujeme, než aby sme mu nezaplatili. Vieme si priznať vlastné chyby, neprenášame ich na ostatných. A zaujímame sa o spokojnosť našich zamestnancov, chceme, aby chodili do práce radi, aby mali dobré vzťahy na pracovisku. K tomu všetkému sme si dali vysoké ciele v znižovaní uhlíkovej stopy a znižovaní tvorby odpadov.

No a samotná značka YIT vo mne evokuje kvalitu. Som súčasťou niečoho veľkého, úspešného, silného. Je to medzinárodná firma, takže vidím možnosti rásť a učiť sa a vidieť aj iné krajiny.

 

Ak by si mohol absolventom vysokých škôl poradiť, ako si čo najskôr zvyknúť na skutočnú prax, čo by si im povedal?  

Po skončení vysokej školy som dosť často menil zamestnania. Pri prvej vypätej situácii alebo väčšej kritike som sa cítil dotknutý a začal som sa obzerať po inej práci. To sa ťahalo niekoľko rokov, posúval som sa iba z firmy do firmy, ale bez kariérneho postupu. Potom som sa zamestnal v spomínanej českej stavebnej firme, kde som sa dostal pod tvrdého stavbyvedúceho. S pozíciou asistenta stavbyvedúceho som nemal skúsenosti a nebol som ani zvyknutý na tvrdú prácu na stavbe za každého počasia, robil som preto veľa chýb a za tie ma, samozrejme, kritizovali. Znova som začal pomýšľať na odchod, ale odrazu sa niečo vo mne zlomilo a povedal som si, že už sa viac nevzdám. Pokorne som si uvedomil, že vysoká škola zo mňa automaticky nespravila majstra sveta. Odvtedy som začal pozorne počúvať, čo mi šéf hovoril, prestal som pracovať pre peniaze, ale pre skúsenosti a vedomosti, a práca ma začala naozaj baviť. Odvtedy môj život nabral správny smer. A na tej ceste sa držím mojich piatich základných hodnôt: pokora, trpezlivosť, pozitívne myslenie, optimizmus a dobrotivosť.