• Tipy, triky, návody
  • 19.8.2018
  • 3118 pozretí

Kompostujem, teda som

Kompostujem, teda som
Kompostujem, teda som

No dobre, titulok je možno trochu pritiahnutý za vlasy. Uznávam, kompostovanie ešte nie je na úrovni „šuštiačky“ začiatkom 90. rokov (nemáš šuštiačku = si out a nikto sa s tebou nebaví), ale smeruje tam. Takže… potrebujete kompostér. Mesto oň od 1. augusta môžu požiadať aj tí z vás, ktorí bývajú v bytových domoch.

Mám dve kamošky a jedného kamaráta, z ktorých každý má s kompostovaním iné skúsenosti. Vlaďa sa snaží presvedčiť susedov, aby o kompostér požiadali mesto a nechali si ho priviezť na dvor vo vnútrobloku. Ivan si vyrobil vermikompostér svojpomocne a má ho doma v byte. Kika ho má v práci, kde kompostujú spolu s kolegami.

Vermikompostovanie

 

Je to kompostovanie pomocou dážďoviek, ktorého výsledným produktom je vermikompost. Princíp výroby vermikompostu je založený na schopnosti dážďoviek premieňať vo svojom tráviacom trakte organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny.


Komunitný kompostér od mesta

Vlaďa býva s manželom a malým synom v bratislavskom Starom Meste. Odpad vyhadzujú do smetných nádob, ktoré stoja vo vnútrobloku. Zaberajú iba časť priestoru, na zvyšku je trávnik, sedenie, hrávajú sa tam deti a stretávajú susedia. O priestranstvo sa spoločne stará niekoľko mladých rodín, ktoré sa na domovej schôdzi zhodli, že spoločný kompostér by bol ďalšou pridanou hodnotou na ich dvore.

„Trochu sme narazili na odpor starších susedov. Boja sa zápachu a nechcú ho mať pod oknami. Snažíme sa s nimi rozprávať a priblížiť im, o čo by presne šlo,“ hovorí Vlaďa a dodáva, že by kompostér využili. Prístup by k nemu mali obyvatelia až z ôsmich vchodov.

Ak by sa dvom generáciám Staromešťanov nakoniec podarilo dohodnúť, mohli by o kompostér zadarmo požiadať mesto.

Od 1. augusta platí, že kompostér môžu dostať nielen majitelia rodinných domov, ale aj správcovia bytových domov, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou. Žiadosť je potrebné adresovať na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy spolu s listom vlastníctva, prípadne súhlasom vlastníka pozemku. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a distribúciu kompostérov zabezpečí OLO. Umiestňujú sa zvyčajne k ostatným smetným nádobám.


Dážďovky namiesto karafiátu

Kika sa o pracovný kompostér začala starať hneď, ako nastúpila do novej práce, čo bolo asi pred polrokom. Kolegyňa, ktorá ho mala na starosti predtým, odišla a dážďovky potrebovali opateru. „Začiatky neboli vôbec jednoduché,“ spomína si, „Stalo sa že kolegovia hodili dážďovkám zvyšok gréckeho šalátu. Povedali si, že veď to je šalát, to dážďovky môžu. Bola tam však aj feta a olej, čo začalo v konečnom dôsledku plesnieť a dážďovky boli nútené z kompostéru a nevyhovujúceho prostredia utiecť. A ony fakt utekali.“

Keď sa pýtam, ako sa dostali k novej populácii dážďoviek, Kika hovorí, že ich objednala cez internet. Pán chovateľ jej ich priniesol do práce osobne: „ …a hrsť dážďoviek prihodil zdarma, lebo bol práve Medzinárodný deň žien. Ja som si medzi tým starostlivosť doštudovala, tieto dážďovky sa bez problémov ľúbia a množia.“

Rada od Kiky: Ak je kompost suchý, treba ho poliať, ak je mokrý treba ho vysušiť. A čo tam hodíme, treba zahrabať a potom to celé funguje. Kompostovať sa dajú dokonca aj vlasy nechty a zvieracie chlpy.


Kompostér začne zapáchať iba ak urobíte niečo nesprávne

Kúpa kompostéra Vás nemusí finančne zruinovať. Je to jednoduchý princíp dvoch alebo troch nádob s dierami. „Ak si niekto chce kúpiť pekný kompostér, určite ho neodhováram, niektoré sú doslova dizajnové kúsky a majú aj výpusty na dážďovkový čaj (prebytočná voda z kompostu, ktorá sa dá využiť ako hnojivo) , ktoré ten môj doma nemá. Jeho výroba ma však vyšla na 15 eur a hodinu času,“ vysvetľuje Ivan, ktorý už niekoľko mesiacov využíva vermikompostér, ktorý si sám vyrobil. Odpad doma separoval už predtým. Vyrobiť si kompostér bol podľa neho len ďalší krok. Zápachu sa nebál. Veľa o kompostovaní čítal, a aj jemu osobne sa potvrdilo, že keď sa človek o kompostér dobre stará, nezapácha.

Hovorí, že s dážďovkami si na seba už zvykli: „Na začiatku som im dával množstvá, ktoré mali problém spracovať, a niektoré časti preto aj splesniveli. Teraz sa ich snažím kŕmiť tak dva až trikrát týždenne aj podľa toho, koľko kompostovateľného odpadu nám doma vzniká. Ak vidím, že dážďovky ešte nespracovali predošlú dávku, tak im pridám iba trošku nového odpadu posekaného nadrobno a nechám ich dlhšie pracovať. Raz sme nechali dážďovky 10 dní bez dozoru a poslušne to zvládli.“ Kalifornské dážďovky bez jedla vydržia približne mesiac. Keď som sa snažila zistiť, prečo vlastne do kompostu nestačia slovenské dážďovky zo záhrady, dozvedela som sa, že tie kalifornské sú vraj usilovnejšie a asi im lepšie trávi.

Rada od Ivana: Veľa ľudí dáva dážďovkám aj kávu. S tou však treba opatrne, aby sa pôda neprekyslila. Dôležité je, že najviac im chutí, ak zvyšky trošku oschnú. Príjemne ma prekvapilo, že kompostovateľný je aj kartón a papier. Napríklad rolky z toaletného papiera alebo kuchynské utierky vďaka kompostu nekončia v odpade, ale v podobe kompostu v črepníku alebo v záhrade.

 

Rozhliadnite sa po internetových obchodoch, prečítajte si viac článkov a príspevkov na fórach, popýtajte sa kamarátov a pustite sa do kompostovania. Nielenže to je hit, ale menej vášho odpadu skončí v spaľovni, čo je na zlatú hviezdičku do žiackej. Držím palce a nebojte sa neúspechu. Veď predsa: Kompostujem, ergo sum.