Umenie v architektúre: Totem rastu a premeny

Foto: archív N. Šošková

Kedy a ako sa začal formovať prvotný nápad na „Vertikálu“?

Úvodná idea Vertikály vo mne od začiatku evokovala pocit istej vznešenosti a nadľahčenia, a zároveň stabilného a pevného ukotvenia. Vertikála, komponovaná z rôzne veľkých foriem - objemov, sa pre mňa stáva dynamickou osou, ktorá vstupuje do kontrastu s horizontálnou líniou v architektúre. Foyer v ZWIRN OFFICE funguje ako jej základný horizont, na ktorom sa táto os ďalej rozvíja, a prostredníctvom ktorého vzniká harmonické napätie v celkovom priestore. Vertikála tak nie je len metaforou akéhosi duchovného rastu, ale aj znakom istého spoločenského progresu, najmä v oblasti umenia, kde symbolicky prekonáva horizontálne obmedzenia a otvára priestor pre novú dimenziu estetickej skúsenosti.

Ženský element a pamäť miesta sú v diele kľúčové. Ako ste ich preložili do vizuálnej a tvarovej podoby?
Dielo Vertikála artikuluje ženský princíp a pamäť miesta prostredníctvom archetypických foriem a minimalistickej redukcie tvaru. Biela farba pre mňa symbolizuje čistotu, nevinnosť, ale aj duchovnú transparentnosť, zatiaľ čo hladký a vysokolesklý povrch posilňuje dojem éterickosti a vznešenosti.

Prečo práve vertikála? Čo tento smer pohybu a tvaru znamená  vo vašom autorskom slovníku?
Sférická forma odkazuje na materinské telo, plnosť a jednotu, pričom vertikálne vrstvenie jednotlivých sfér naznačuje cestu od telesnej skúsenosti cez životné vrstvy, a napokon až k duchovnej transcendencii. Kompozícia balansuje medzi statikou a dynamikou – pevne ukotvená v priestore, no zároveň pôsobí rastúcim a vznešeným dojmom. Vertikála tak funguje ako totem čistoty a vnútorného rozvoja, kde každá sféra predstavuje stupeň transformácie subjektu, čitateľný predovšetkým cez ženský element, ale univerzálne aplikovateľný ako model duchovnej cesty každého z nás.

V čom sa pre vás líši tvorba pre nové architektonické prostredie od prírodného alebo historického kontextu?
Vertikála v mojej tvorbe predstavuje spojenie medzi materiálnym a konceptuálnym priestorom – smer, ktorý vedie od konkrétnej formy k myšlienke, a zároveň symbolizuje vzostup, rast a introspektívnu dynamiku. V sochárskej realizácii s témou „organika“ nadväzujem na moje predchádzajúce dielo “Bubbles hommage á Mária Bartuszová”, kde sa odráža ženskosť, jej fluidita a neoceniteľná prítomnosť v histórii umenia. Formou a líniami vzdávam poctu sochárke Márii Bartuszovej, ktorej citlivý a invenčný prístup redefinoval možnosti ženského výrazu v sochárstve 20. storočia. Vertikálne a organické prvky tu vytvárajú dialóg medzi prírodou a telom, minulosťou a súčasnosťou v sochárskom umení, osobnou poetikou a širším umeleckým kontextom.

Aké materiály ste zvolili? Bola realizácia technicky náročná? Vzniklo počas procesu niečo, čo vás prekvapilo alebo nasmerovalo inak, než ste plánovali?
Pri tvorbe Vertikály som uvažovala nad rôznymi materiálmi – od krehkého lesku priehľadného či dymového skla, hmatovej autenticity prírodných materiálov, cez jemnú eleganciu keramiky či porcelánu až po moderný výraz recyklovaného plastu. Každý z nich mi prinášal inú estetickú kvalitu, inú hmotnú prítomnosť, ale aj inú symboliku. Rozhodovanie však nebolo len o vizuálnom dojme. Do úvahy prichádzali aj praktické aspekty – predovšetkým obmedzená finančná dostupnosť, časová náročnosť realizácie a konštrukčné možnosti. Po sérii niekoľkých materiálových experimentov a dialógu s odborníkmi na materiály a konštrukcie sme nakoniec našli najvhodnejší materiál pre realizáciu sochárskeho diela, a teda recyklovaný plast, ktorý je navyše povrchovo vyhladený a upravený vrstvením vysokolesklého náteru. Tento povrch tvorí jemné odlesky a reflexie, čím socha aktívne reaguje na priestor, premieňa svetlo, ktoré dotvára jej vizuálnu dynamiku. Takto sa materiál stáva nielen nositeľom ekologického posolstva, ale tiež aktívnym tvorcom estetického zážitku. Každá guľa, najmä tá najväčšia s priemerom 90 cm, vznikala spájaním viacerých segmentov, čo si vyžadovalo trpezlivosť a výrobný čas. 

Pri výskume vhodného materiálu som pôvodne uvažovala o polykarbonáte. Ten často používam pri inštaláciách do verejného priestoru k téme Bubbles, nakoľko má vysokú odolnosť a v praxi je veľmi odolný a spoľahlivý nosič. Napriek tomu som narazila na praktickú obmedzenosť – na Slovensku existuje len veľmi málo výrobných firiem schopných realizovať tento materiál v požadovanej veľkosti, nadrozmerných objemoch a mierke a z finančného hľadiska by bola výroba veľmi predražená. Táto situácia ma nakoniec nasmerovala k alternatíve v podobe recyklovaného plastu, ktorý zároveň v sebe nesie aj ekologický a konceptuálny rozmer.

Ako ovplyvnili architektonické riešenia vaše sochárske rozhodnutia?
Doposiaľ som tvorila prevažne v rámci public art pre dočasný verejný priestor a rôzne festivaly či rezidencie, no realizácia diela Vertikála pre mňa predstavuje zásadnú výzvu a posun v tvorbe. Snažila som sa vytvárať stabilné dielo integrované do novej architektúry a prostredia administratívnej budovy, ktoré nebude len epizodické, ale môže osloviť viacero vrstiev a viaceré generácie. Som vďačná za túto skúsenosť a teším sa, že pre mňa ako ženu v súčasnom umeleckom svete vznikajú príležitosti na realizáciu i v tejto oblasti.

Reagovala som na súťažnú výzvu developerskej spoločnosti YIT, ktorá sa niesla v duchu organiky a ktorá prirodzene rezonovala s konceptom mojej tvorby. Pre architektov ateliéru Compass a YIT som pripravila štyri rôzne návrhy, z ktorých si vybrali variant VERTIKÁLA. Organická inšpirácia sa stala osou tvarových, materiálových a konštrukčných riešení, ktoré podporujú estetiku diela aj jeho integráciu s priestorom novej administratívnej budovy ZWIRN Office. Architekti a realizačný tím ma od začiatku tvorby v rámci súťaže podporovali a poskytovali mi odborné konzultácie. Výsledné výtvarné riešenie však vzniklo plne z mojej tvorivej iniciatívy. Verím, že dielo bude pôsobiť harmonicky, organicky a esteticky vyvážene a nesklame dojem a dôveru, ktoré získalo vo vizuálnej fáze projektu.

Bývalá Cvernová továreň má silnú industriálnu a pracovnú históriu, ako ste pracovali s týmto príbehom?

Toto dielo je súčasťou lokality - miesta, kde boli ženy vždy prítomné, tvorili a menili svet okolo seba. Pripomína tiež význam žien-sochárok, ktoré svojou tvorbou formovali, či naďalej formujú verejný a kultúrny priestor. A vyskytujú sa tam, kde ich hlasy počuť nedostatočne.

Čo by ste boli rada, aby si ľudia odniesli zo stretnutia s vaším dielom?
Moje dielo vzniká ako miesto pre význam aj pre pohľad. Nesie v sebe ukrytú myšlienku, ktorá je pre mňa osobne kľúčová, no zároveň je otvorená interpretácii verejnosti. Architektúra a prostredie, v ktorom dielo koexistuje, s ním vstupujú do dialógu a estetika sa tak stáva súčasťou jeho významu. Podľa mňa teda možno dielo vnímať dvojako – povrchovo, cez krásu formy a proporcií alebo hlbšie, cez skryté vrstvy myšlienky a symbolu Vertikály. Každý divák do neho vkladá svoju pozornosť, svoj pohľad, a tým sa stáva spoluautorom interpretácie.

Aký máte názor na súčasnú prax začleňovania umenia do developerských projektov?
Zlepšuje sa to, pomaly. Ideálne by bolo, keby takéto možnosti realizácie a symbiózy mala každá nová stavba, prestavba či architektonický projekt.

Myslíte si, že umenie v architektúre, v tomto prípade v administratívnej budove, môže prispieť k pocitu spolupatričnosti a komunity?

Dielo Vertikála je stabilnou pozvánkou k viacrozmernému vnímaniu. Jej proporcie a línie sa menia s pohybom diváka, s uhlom pohľadu či so vzdialenosťou — odspodu, zboku, z rôznych perspektív. Vertikála evokuje dynamiku a rast, zatiaľ čo pevná prítomnosť materiálu ukotvuje tento pohyb v priestore. Dúfam, že sa stane obľúbeným orientačným bodom.  

Dielo je opísané ako „bublina jemnosti v tvrdom mestskom tkanive“. Ako podľa vás jemnosť mení mestá a ich atmosféru?
Vertikála vyzýva k estetickému precíteniu, k vnímavosti, ktorá je zároveň hlboká a uvoľnená. Ponúka priestor na zastavenie sa, oddych a nabitie energiou, ktorú umenie poskytuje – nielen vizuálne, ale aj emocionálne a duchovne. Ide o skúsenosť, ktorá transformuje vnímanie krásy. Pozýva k uvedomeniu si vzácnosti momentu a otvára priestor pre reflexiu vlastného bytostného prežívania. Ako upozorňuje Henri Lefebvre, priestor je vždy sociálnou produkciou – je výsledkom neustáleho napätia medzi formálnou štruktúrou mesta a jeho každodenným prežívaním. V tomto zmysle jemnosť predstavuje nástroj mediácie medzi monumentálnosťou architektúry a intímnosťou ľudského vnímania.

Foyer ZWIRN OFFICE doplnila Vertikála od výtvarníčky a sochárky Niny A. Šoškovej (foto: Matej Hakár pre YIT Slovakia)

Často hovoríme, že verejné umenie má „pretínať“ všednosť. Čo to pre vás znamená – je to gesto, výzva alebo dialóg?

Pre mňa ide predovšetkým o výzvu. Verejné umenie totiž nevzniká zo dňa na deň – je to dlhý proces od prvej myšlienky, cez tvorbu, realizáciu, osadenie až po samotné otvorenie. Vnímam ho preto ako veľkú výzvu, pretože takýchto podnetov vo verejnom priestore u nás nevzniká tak veľa ako v iných krajinách. Samozrejme, je to zároveň gesto a v istom zmysle aj dialóg. Najviac ma však priťahuje moment výzvy – skúsenosť, že niečo nové vstupuje do každodennej reality a môže ju narušiť, obohatiť alebo otvoriť. Sama som zvedavá, ako ho napokon verejnosť prijme, interpretuje a nechá pretínať svoju vlastnú všednosť.

Keby ste mali „Vertikálu“ opísať jednou vetou niekomu, kto ju nikdy neuvidí, čo by ste povedali?

Vertikála je môj životný totem – nadrozmerné dielo, ktoré vnímam ako svoje tretie dieťa. Striedajú sa v ňom biele bubliny rôznych objemov, medzi vnútrom a vonkajškom, malým a veľkým, vzostupom a pádom, symbolizujúce nadpozemskosť, čistotu, ale aj premeny a spojenia.

Recepcia ZWIRN OFFICE (foto: Matej Hakár pre YIT Slovakia)

Nina A. Šošková: Vertikála

Monumentálne sochárske dielo Niny Šoškovej s názvom Vertikála vstupuje do nového priestoru ako gesto kultivácie, jemnosti a úcty. Vyrástlo v areáli bývalej Cvernovej továrne – na mieste s industriálnou minulosťou, kde dominovala ženská pracovná sila. Práve ženský element, pamäť miesta a potreba humanizácie architektonického prostredia sa stávajú východiskom tejto inštalácie.

Vertikála je reakciou na súčasnú architektúru, ktorá sa čoraz častejšie vzpína do výšky, no zároveň v sebe nesie mäkkosť, oblosť a organický pohyb. Dielo narúša pravouhlú geometriu novostavby, prináša vizuálnu jemnosť a vytvára kontrast, ktorý nie je v rozpore, ale v súzvuku s okolím a industriálnou minulosťou. Vertikála, súčasný minimalistický totem, môže pôsobiť ako tichý symbol spolupatričnosti – niečo medzi znakom, koreňom a dotykom. Je to vertikálna os, ktorá nie je len fyzická, ale aj duchovná – pripomína vertikály našich životov, vzťahov k miestam, telám, dejinám a príbehom. Ako bublina jemnosti v tvrdom mestskom tkanive sa vznáša medzi ostrými líniami budov. Umenie sa tu stáva vertikálou nádeje, citlivým dotykom vo svete, kde sa často zabúdame pozrieť hore.

Týmto dielom sa zároveň otvára dôležitá diskusia o mieste umenia v novej výstavbe. Umenie do architektúry patrí – nielen ako dekorácia, ale aj ako nositeľ významu, identity a osobného vzťahu k priestoru. Prítomnosť umeleckého diela mení charakter prostredia, stáva sa orientačným bodom i dôverným objektom. Vertikála je teda nielen sochou v priestore, ale aj gestom investorov – poďakovaním ženskému príbehu miesta, výzvou na kultiváciu spoločného priestoru a snahou o vytvorenie prostredia, kde sa cítime dobre. Kde cítime, že patríme.

Foto: archív N. Šošková