• Susedský život
  • 28.1.2020
  • 77 pozretí

Psychologička: Spoločné priestory môžu byť riešením susedských sporov

Chcete mať dobré vzťahy so susedmi? Nemusíte piecť koláče a klopať s nimi susedom na dvere. Väčšinou stačí malé gesto – milé pozdravenie či drobná výpomoc. Podľa psychologičky Helgy Palušovej tým upevníte nielen váš vzťah, ale aj psychické zdravie.

              Klubovňa v komplexe NUPPU

 

V rozhovore sa dozviete:

  • Ako môžu spoločné priestory a dvory zlepšiť vzťahy susedskej komunity
  • Prečo by sme mali zarábať približne rovnako ako naši susedia
  • Ako riešiť susedské spory

image1.JPG
Psychologička Helga Palušová

 

Mali ste nejakú susedu, na ktorú dodnes spomínate?

Najviac mi utkvela v pamäti Ingrid, 80-ročná dáma, ktorá bývala o poschodie vyššie. Keď sme sa prisťahovali do Bratislavy a ona videla, že mám tri malé deti, začala nás obdarúvať sladkosťami a ovocím. Občas nám aj niečo zavesila na kľučku od dverí, a keď mali moje deti narodeniny, zvykla im dávať obálku s peniazmi. Celých sedem rokov živila naše priateľstvo, a to všetko z jej vlastnej iniciatívy. Bolo to naozaj veľmi dojímavé.

 

Máte aj v dnes niekoho takého vo vašom susedstve?

Ešte nie, pretože vo Viedni žijeme len rok. No nedávno ma zastavila jedna suseda a pýtala sa ma, čo budem robiť v sobotu poobede. Vraj do kaviarne na rohu príde Mikuláš s čertom a budú sa čítať vianočné príbehy. Povedala, že mi hodí do schránky pozvánku a bude rada, keď prídeme. Bolo to pekné gesto.

 

Zdá sa vám, že sa susedské vzťahy za posledné desaťročia zmenili?

Podľa toho, čo mi rozprávali moji starí rodičia, kedysi bola medzi susedmi väčšia materiálna výpomoc. Zvlášť na dedine. Niektorí mali vajíčka, iní mäso, a keď niekomu niečo chýbalo, vzájomne si pomáhali. Brány boli vždy otvorené – deti plynule prechádzali z jedného dvora do druhého a mohli sa hrať všade.

 

Mám pocit, akoby sme si dnes súkromie vážili oveľa viac ako medziľudské kontakty. Môže na tom niečo byť?

Myslím, že sa jedno s druhým nevylučuje. Súkromie je dôležité, a to nielen v rámci susedského spolužitia, ale aj v rámci domova a rodiny. Každý potrebuje mať svoj pokoj a miesto, kde ho nik nebude rušiť, no zároveň potrebujeme mať aj kvalitné vzťahy.

 

Za socializmu boli v panelákových domoch rôzne improvizované klubovne, kde sa stretávala mládež. Prečo to už podľa vás nefunguje?

Keď som bola malá, našimi „klubovňami“ boli kočikárne – malé miestnosti pre kočíky a bicykle. Deti sa v nich hrali a aktívnejší ľudia si z nich robili posilňovne. Dnes sa to vracia, zhodou okolností som niečo podobné videla v jednom rezidenčnom komplexe, kde vyhradili spoločné priestory na oslavy detských narodenín. Vestibuly a prízemia v panelákoch sa znovu začínajú využívať na rôzne účely. Dnes tam môže byť už čokoľvek – sauna, wellness, spoločná práčovňa, miestnosť na zazimovanie balkónových kvetín či dokonca „umyváreň“ na psie labky.

Nuppu_2_etapa_spolocensky_priestor-0033-HDR.jpgKlubovňa v komplexe NUPPU

 

Môžu spoločné priestory ako klubovne či dvory pomôcť rozvíjať vzťahy medzi susedmi?

Určite. Hneď mi napadli dva takéto dvory – v Bratislave aj vo Viedni. V tom bratislavskom sú záhradky, lavičky, improvizované preliezačky pre deti a ľudia sa o to všetko precízne starajú a prirodzene tieto priestory využívajú. Človek vďaka nim dostane dva v jednom – strávi príjemný čas na čerstvom vzduchu, na slnku, v prírode a zároveň sa stretne so susedmi, porozpráva sa s nimi, vďaka čomu si udržuje sociálne kontakty.

 

Ja zhodou okolností tiež bývam v dome s dvorom. Je rozdelený na viacero zón a každá je oddelená živým plotom. Sú tam napríklad detské ihriská a trávnik, kde ľudia môžu piknikovať, zóny vyhradené pre voľný pohyb psov a malé domčeky, kde ľudia pestujú rastliny. So životom v exteriéri sa v takých domoch skrátka ráta.

foto 1.jpg

 

 _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Máte aj vy v blízkosti vášho bývania nevyužitý dvor? Inšpirujte sa projektom YIT a vytvorte z neho príjemné miesto, kde môžete relaxovať, športovať a stretávať sa s blízkymi. Vďaka tomuto modernému, kreatívnemu priestoru posilníte vzájomné susedské vzťahy a zároveň potešíte vaše deti a domácich miláčikov.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

 

Majú kvalitné susedské pomery pozitívny vplyv na našu psychiku?

Našu psychiku ovplyvňuje každý vzťah. Je dôležité vychádzať s rodinou či ľuďmi, s ktorými bývate, no byt nie je jediný priestor, v ktorom sa cez deň pohybujete. Musíte vyjsť na schodisko, na dvor, prejsť pár ulíc, dostať sa do práce. Popritom stretnete rôznych ľudí, a ak sa s nimi cítite príjemne, pozitívne to ovplyvní vašu celkovú spokojnosť.

foto 2.jpg

 

Na druhú stranu, môže nás dlhodobý konflikt psychicky ovplyvniť?

Veľmi.

 

V akom zmysle?

Devastačnom. Existujú susedské spory, ktoré sú až strašidelné. Preto o nich vznikajú publicistické relácie, preto sa o ne zaujímajú médiá, právnici, polícia.

 

Napadol mi jeden konkrétny príklad z reality. V jednom dome sa stalo verejným tajomstvom, že istý sused je drogový díler a pravidelne k nemu chodia „nakupovať“ rôzni ľudia. To roztočilo kolotoč nepríjemností od návštevy polície cez vandalizmus až po všelijaké excesy. Keď to ľudia oznámili na polícii a bránili sa, tí nevítaní „hostia“ a sused im to oplácali agresívnymi metódami.

 

Ako môžu takéto situácie ovplyvniť správanie ľudí?

Začnú sa báť, cítiť sa neisto, ohrozene. Buď s tým bojujú, alebo sa takým situáciám vyhýbajú, prípadne ich to paralyzuje. Najčastejším spúšťačom konfliktov bývajú alkoholici, domáce násilie či silná hudba. Často bývajú problémy aj so starým, psychicky chorým človekom. Ak má napríklad stareckú demenciu a už svoju domácnosť nevie zodpovedne viesť, je ohrozením pre celú bytovku. Napríklad zabudne vypnúť plyn alebo vodu, kvôli čomu môže vybuchnúť dom alebo vytopí susedov. To sú všetko veľmi silné faktory, ktoré ovplyvňujú naše spolužitie.

 

Patrí medzi tieto faktory aj závisť?

V rámci jedného sociálno-psychologického výskumu sa ľudí pýtali, či by radšej zarábali päťtisíc eur mesačne a ich susedia dvetisíc, alebo by zarábali desaťtisíc eur, no ich známi by mali dvojnásobne viac. Ukázalo sa, že väčšina by chcela mať radšej menej peňazí, no vo svojom sociálnom prostredí by mali navrch.

 

Ide o iracionálny, evolučný pud z pravekej doby, keď prežil iba ten najsilnejší. Je to prirodzená, biologická rivalita – mám síce dostatok, no nie som spokojný, lebo môj sused má viac. Pre zdravú komunitnú atmosféru veľmi pomáha, keď ľudia bývajúci blízko seba majú približne rovnako veľa majetku, peňazí, ale aj rovnaké názory či vzdelanie. Výrazné materiálne rozdiely medzi susedmi nerobia dobrotu.

 

Riešili ste už v rámci svojej psychologickej praxe podobný problém spôsobený nezhodami medzi susedmi?

Mala som klientku, ktorú sužovalo množstvo trápení, no jej psychický stav najviac zhoršoval spor so susedom. Pociťovala kvôli nim veľa zúfalstva a bezmocnosti.

 

Môžu teda vyústiť až do depresií či úzkostí.

Samozrejme, je to ako dlhodobý konflikt s blízkym človekom. Keď sa nerieši, môže sa stať spúšťačom rôznych psychických ťažkostí.

Bez názvu.png

 

Ako sa tomu dá predchádzať? Môžu pomôcť aj maličkosti, ako napríklad požičať susede cesnak alebo si s ňou poklebetiť vo výťahu?

V amerických filmoch bežne vidíme scény s novoprisťahovanými ľuďmi, ktorí upečú koláč a potom s ním klopú susedom na dvere. To je, samozrejme, trochu prehnané. V normálnom živote stačí priateľský kontakt, pozdravenie sa či drobná výpomoc.

 

Nedávno nám susedia z nižšieho poschodia doniesli víno a vysvetlili nám, že večer plánujú mať oslavu na terase. Vraj nebudú kričať, biť sa, ani hlasno púšťať hudbu, no bude ich počuť. Poprosili nás, aby sme boli veľkorysí a nevolali na nich policajtov, pretože dnes oslavujú oni a nabudúce to možno budeme my a oni sa k nám zachovajú rovnako. Presne takýmito spôsobmi si treba vychádzať v ústrety. Na Slovensku je bežné, že ak nemáte nadštandardné susedské vzťahy, vždy niekto v takýchto prípadoch zavolá policajtov.

 

To je milý, až idealistický príklad. Keď už však konflikt vznikne, ako ho riešiť?

Malé spory si vedia susedia vyriešiť aj sami medzi sebou. Do tých väčších je však takmer vždy zapojená aj polícia či právnici. Väčšinou sa to deje vtedy, keď je niekto nedostatočne empatický a nedokáže sa prispôsobiť druhému človeku. A pritom stačí dodržiavať jednoduché pravidlá: ži a nechaj žiť. Ty sa teš, ja sa teším. Ty cháp mňa, ja chápem teba. A potom si budeme rozumieť.

 

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _  

Ak by mal niekto záujem vytvoriť klubovňu v staršom bytovom dome, ako postupovať? A akými pravidlami sa pri využívaní spoločného priestoru riadiť?

Spýtali sme sa Kataríny Šutovej, manažérky starostlivosti o zákazníkov vo YIT Slovakia:

V novostavbách dnes bežne nájdete spoločné priestory alebo klubovne, ktoré vlastníci bytov využívajú ako detský kútik, saunu či minitelocvičňu. Ak by si takúto miestnosť chceli vytvoriť vlastníci staršieho bytového domu, je nutné kontaktovať správcu daného domu. Pred úpravou priestoru musí dôjsť k schváleniu dvojtretinovou väčšinou vlastníkov. V prípade, že takýto spoločný priestor chcú vlastníci používať na stretnutia, oslavy, spoločenské hry a podobne, je nutné vytvoriť si rezervačný systém, pomocou ktorého si každý sused vie priestor zarezervovať na určitý čas. Vďaka tomu nevznikajú nedorozumenia a správca má prehľad o tom, kto klubovňu využil, vie vyčísliť spotrebu energií a v prípade akýchkoľvek komplikácii požiadať daného vlastníka o nápravu miestnosti do pôvodného stavu.”

Katarina Sutova.jpg

 

 

Napíšte nám

Moje obľúbené ()

Nemáte zvolené žiadne obľúbené položky.

Súhlasím s použitím mojich osobných údajov na účely zasielania obchodných ponúk a marketingových informácií o produktoch, pripravovaných projektoch a novinkách.

Kontakt

Predajné centrum
Račianska 153/A, Bratislava 831 54
Pre volania zo zahraničia: +421903999333
Zavrieť