24.5.2015
  • Technológie & Dizajn

Mágia, mýty a povery pri výstavbe domu

Mágia, mýty a povery pri výstavbe domu

Túžba po šťastnom domove je v človeku zakorenená od nepamäti. Dom je pre ľudí útočiskom, v ktorom sa chcú cítiť bezpečne, a preto si ho chránia rôznymi spôsobmi. V minulosti boli s touto ochranou aj na území Slovenska spájané rôzne tradície a zvyky, ktoré mali svoj pôvod v mytológii, bájach a povestiach. V tomto článku sa dozviete viac o zvykoch spojených so stavbou domu.

Spôsob stavby

Ešte v nedávnej minulosti sa spôsob rozširovania miest a dedín diametrálne líšil od toho dnešného. Ľudské príbytky vznikali takmer z ničoho a naši predkovia museli byť pri stavbe rodinných domov naozaj kreatívni. Na stavbe domu sa zúčastňovala nielen celá rodina, ale aj susedia, priatelia a známi. Platilo sa len skúseným majstrom, ostatní pomocníci boli vyplatení jedlom a pitím.

Pri stavbe domu sa najmä v chudobnejších rodinách využívali prírodné zdroje, ktoré sa nachádzali v blízkom okolí plánovanej stavby. Ako stavebný materiál slúžilo drevo, kameň aj hlina, z ktorej si ľudia svojpomocne vyrábali nepálené a neskôr aj pálené tehly.

Stromy pri križovatkách boli považované za prekliate. Zdroj: http://goo.gl/woJWD8

Výber miesta a materiálu

Z hľadiska povier bolo pred zahájením stavby dôležité zistiť, či vybrané miesto a materiály spĺňajú všetky podmienky tradovaných povier a či v sebe nenesú prekliatie či negatívnu energiu. Pri stavbe sa napríklad nemohli použiť stromy, ktoré boli zasiahnuté bleskom, alebo na nich niekto spáchal samovraždu. Takisto sa nevyužívali stromy, ktoré rástli v blízkosti poľných ciest a križovatiek, pretože tieto miesta sa často spájali s pôsobením zlých a nadprirodzených síl.

Výber miesta pre plánovanú stavbu bol nemenej dôležitý. Za všeobecne nevhodný výber sa považovali miesta, na ktorých boli v minulosti kúpele alebo po nich viedli cesty. Naopak šťastnými miestami boli tie, na ktorých zvykol odpočívať hovädzí dobytok. Na vhodný výber miesta sa využívali aj veštby, ktoré prirodzene patrili k poverčivému správaniu.

Zahájenie stavby

Samotné zahájenie stavby malo tiež svoje pravidlá. Existovali šťastnejšie a menej šťastné obdobia pre začiatok výstavby. Záviselo to od konkrétneho dňa, ale napríklad aj od fázy mesiaca. Dôležitejším však bolo zabezpečiť úspech stavby a šťastie konkrétnej rodiny ďalšími zvykmi a rituálmi, ktorým ľudia pripisovali magickú účinnosť. Najčastejším bolo vkladanie ochranných predmetov do základov stavaného domu.

Takéto predmety mali človeka a jeho dom ochrániť pred čarami, démonmi a zlými silami, ale aj pred prírodnými živlami. Najčastejšie sa vkladali mince, chlieb, soľ, posvätné bylinky či ružence. Vkladané predmety sa líšili podľa regiónu a miestnych zvyklostí. Na Horehroní a na Orave do základov domu vkladali napríklad konskú lebku, ktorá ich takisto mala chrániť.

Do základov stavby boli najčastejšie vkladané mince. Zdroj: http://goo.gl/1OKhuc

Dokončenie hrubej stavby

Keď všetko prebiehalo v poriadku, staviteľom sa po mnohých dňoch námahy podarilo dokončiť hrubú stavbu, ktorú bolo potrebné už len zastrešiť. Tento úspech sa zvykol osobitne osláviť a majiteľ stavby s gazdinou pripravili robotníkom menšiu hostinu. Stavba sa zvykla v tejto fáze tiež označiť malým stromčekom vyzdobeným stuhami, ktorý sa nazýva glajcha.

Tento stromček bol znakom radosti z takmer hotovej stavby. Práve tento zvyk s glajchou sa zachoval až do dnešných čias a my ho z úcty k tradícii využívame aj pri našich stavbách, v súčasnosti napríklad na budovách projektov Kivikko a Tammi.

Glajchy na strechách Kivikko a Tammi. Zdroj: YIT

Pred nasťahovaním

Nový neobývaný dom si ľudia v minulosti predstavovali ako niečo nebezpečné a verili, že v ňom pôsobia zlé a nečisté sily. Preto sa po dokončení domu zvyklo prenocovať v ňom mačku alebo psa, ktoré mali nový priestor preveriť. Ak sa zvieraťu v noci nič nestalo, priestor bol čistý a bezpečný pre jeho nových obyvateľov.

Šťastie a bezpečie v novom príbytku si jeho majitelia takisto zaisťovali kropením stien svätenou vodou. Ďalším zvykom bolo, že gazda posteľ umiestnil do rohu, v ktorom si prvýkrát ľahol do domu vpustený pes. Majiteľ nového domu do neho po prvýkrát vchádzal s metlou, soľou a chlebom a bolo dôležité, aby práve nebola streda alebo piatok.

Túžba po spokojnom a šťastnom bývaní je človeku prirodzená. Tradície a zvyklosti uvedené v tomto článku boli zaznamenané najmä v strednej a východnej Európe v 19. a 20. storočí, avšak mnohé z nich pretrvávajú až dodnes, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Poznáte nejaké ďalšie zvyklosti, ktoré boli spájané s výstavbou domu? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti v diskusii pod článkom!

Napíšte nám

Moje obľúbené ()

Nemáte zvolené žiadne obľúbené položky.

Súhlasím s použitím mojich osobných údajov na účely zasielania obchodných ponúk a marketingových informácií o produktoch, pripravovaných projektoch a novinkách.

Kontakt

Predajné centrum
Račianska 153/A, Bratislava 831 54
Pre volania zo zahraničia: +421903999333
Zavrieť
Cookies nám pomáhajú zlepšiť kvalitu našich služieb

My vo YIT Slovakia a.s., spolu s našimi partnermi zhromažďujeme informácie prostredníctvom súborov cookies na tejto stránke za účelom poskytovania čo najlepšieho používateľského zážitku, zberu dát pre cielenie reklamy, či iné štatistiky.

Kliknutím na možnosť „Súhlasím“ tieto súbory povoľujete. Nastavenia súborov cookies môžete kedykoľvek zmeniť v nastaveniach svojho prehliadača.

Viac informácií