Mágia, mýty a povery pri výstavbe domu

Túžba po šťastnom domove je v človeku zakorenená od nepamäti. Dom je pre ľudí útočiskom, v ktorom sa chcú cítiť bezpečne, a preto si ho chránia rôznymi spôsobmi. V minulosti boli s touto ochranou aj na území Slovenska spájané rôzne tradície a zvyky, ktoré mali svoj pôvod v mytológii, bájach a povestiach. V tomto článku sa dozviete viac o zvykoch spojených so stavbou domu.

Spôsob stavby

Ešte v nedávnej minulosti sa spôsob rozširovania miest a dedín diametrálne líšil od toho dnešného. Ľudské príbytky vznikali takmer z ničoho a naši predkovia museli byť pri stavbe rodinných domov naozaj kreatívni. Na stavbe domu sa zúčastňovala nielen celá rodina, ale aj susedia, priatelia a známi. Platilo sa len skúseným majstrom, ostatní pomocníci boli vyplatení jedlom a pitím.

Pri stavbe domu sa najmä v chudobnejších rodinách využívali prírodné zdroje, ktoré sa nachádzali v blízkom okolí plánovanej stavby. Ako stavebný materiál slúžilo drevo, kameň aj hlina, z ktorej si ľudia svojpomocne vyrábali nepálené a neskôr aj pálené tehly.

Stromy pri križovatkách boli považované za prekliate. Zdroj: http://goo.gl/woJWD8

Výber miesta a materiálu

Z hľadiska povier bolo pred zahájením stavby dôležité zistiť, či vybrané miesto a materiály spĺňajú všetky podmienky tradovaných povier a či v sebe nenesú prekliatie či negatívnu energiu. Pri stavbe sa napríklad nemohli použiť stromy, ktoré boli zasiahnuté bleskom, alebo na nich niekto spáchal samovraždu. Takisto sa nevyužívali stromy, ktoré rástli v blízkosti poľných ciest a križovatiek, pretože tieto miesta sa často spájali s pôsobením zlých a nadprirodzených síl.

Výber miesta pre plánovanú stavbu bol nemenej dôležitý. Za všeobecne nevhodný výber sa považovali miesta, na ktorých boli v minulosti kúpele alebo po nich viedli cesty. Naopak šťastnými miestami boli tie, na ktorých zvykol odpočívať hovädzí dobytok. Na vhodný výber miesta sa využívali aj veštby, ktoré prirodzene patrili k poverčivému správaniu.

Zahájenie stavby

Samotné zahájenie stavby malo tiež svoje pravidlá. Existovali šťastnejšie a menej šťastné obdobia pre začiatok výstavby. Záviselo to od konkrétneho dňa, ale napríklad aj od fázy mesiaca. Dôležitejším však bolo zabezpečiť úspech stavby a šťastie konkrétnej rodiny ďalšími zvykmi a rituálmi, ktorým ľudia pripisovali magickú účinnosť. Najčastejším bolo vkladanie ochranných predmetov do základov stavaného domu.

Takéto predmety mali človeka a jeho dom ochrániť pred čarami, démonmi a zlými silami, ale aj pred prírodnými živlami. Najčastejšie sa vkladali mince, chlieb, soľ, posvätné bylinky či ružence. Vkladané predmety sa líšili podľa regiónu a miestnych zvyklostí. Na Horehroní a na Orave do základov domu vkladali napríklad konskú lebku, ktorá ich takisto mala chrániť.

Do základov stavby boli najčastejšie vkladané mince. Zdroj: http://goo.gl/1OKhuc

Dokončenie hrubej stavby

Keď všetko prebiehalo v poriadku, staviteľom sa po mnohých dňoch námahy podarilo dokončiť hrubú stavbu, ktorú bolo potrebné už len zastrešiť. Tento úspech sa zvykol osobitne osláviť a majiteľ stavby s gazdinou pripravili robotníkom menšiu hostinu. Stavba sa zvykla v tejto fáze tiež označiť malým stromčekom vyzdobeným stuhami, ktorý sa nazýva glajcha.

Tento stromček bol znakom radosti z takmer hotovej stavby. Práve tento zvyk s glajchou sa zachoval až do dnešných čias a my ho z úcty k tradícii využívame aj pri našich stavbách, v súčasnosti napríklad na budovách projektov Kivikko a Tammi.

Glajchy na strechách Kivikko a Tammi. Zdroj: YIT

Pred nasťahovaním

Nový neobývaný dom si ľudia v minulosti predstavovali ako niečo nebezpečné a verili, že v ňom pôsobia zlé a nečisté sily. Preto sa po dokončení domu zvyklo prenocovať v ňom mačku alebo psa, ktoré mali nový priestor preveriť. Ak sa zvieraťu v noci nič nestalo, priestor bol čistý a bezpečný pre jeho nových obyvateľov.

Šťastie a bezpečie v novom príbytku si jeho majitelia takisto zaisťovali kropením stien svätenou vodou. Ďalším zvykom bolo, že gazda posteľ umiestnil do rohu, v ktorom si prvýkrát ľahol do domu vpustený pes. Majiteľ nového domu do neho po prvýkrát vchádzal s metlou, soľou a chlebom a bolo dôležité, aby práve nebola streda alebo piatok.

Túžba po spokojnom a šťastnom bývaní je človeku prirodzená. Tradície a zvyklosti uvedené v tomto článku boli zaznamenané najmä v strednej a východnej Európe v 19. a 20. storočí, avšak mnohé z nich pretrvávajú až dodnes, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Poznáte nejaké ďalšie zvyklosti, ktoré boli spájané s výstavbou domu? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti v diskusii pod článkom!