Lokálne stránky:
Corporate site:
  • Mesto pre ľudí
  • 14.6.2015

Eero Saarinen

Dobrý dizajn ani architektúra nepotrebujú slová. Hovoria sami za seba. Ich životaschopnosť závisí od autorovho nadania objavovať, predvídať a inovovať. Tieto vlastnosti stoja nepochybne aj za úspechom pôvodom fínskeho architekta a dizajnéra Eera Saarinena. K umeniu bol rodičmi vedený už od raného detstva a sám neskôr označil vplyv rodičov za zásadný aj v jeho kontextuálnom chápaní vzťahu objektu k okoliu.

Narodil sa vo Finsku v roku 1910 ako syn architekta Eliela Saarinena. V roku 1923 však rodina emigruje do amerického Michiganu, kde si otec zakladá architektonický ateliér a vyučuje na Cranbrook Institute of Architecture and Design. Dospievajúci Eero ochádza do Paríža študovať sochárstvo na Académie de la Grande Chaumière a sochárske myslenie sa neskôr prepisuje do všetkých oblastí jeho tvorby. Svoje akademické vzdelanie dokončil na Yale univesity štúdiom architektúry a ako architekt nastúpil do firmy svojho otca, kde sa podieľal na rôznorodých návrhoch.

Technické centrum General Motors (1948–56),  zdroj: 24.media.tumblr.com

Technické centrum General Motors (1948–56), zdroj: 1.bp.blogspot.com

Už v tomto období sa profesne etabloval, a to nie len poli architektúry. Významným momentom jeho dizajnérskej práce sa stalo prvenstvo v súťaži Organic Design in Home Furnishing (1940) organizovanejMúzeom moderného umenia (MoMA) v New Yorku. Prvú cenu získal za svoju, dnes už legendárnu„Tulipánovú“ stoličku.  Saarinen chcel pôvodne vytvoriť stoličku z jedného kusu laminátu, ale pevnostné vlastnosti materiálu toto riešenie neumožňovali.

Výsledkom jeho snahy zjednodušiť a očistiť konštrukciu sa tak stala kombinácia odlievaného hliníkového podstavca a laminátovej sedacej časti. Klasickú formu sedacieho nábytku vnímal ako spiatočnícku a škaredú. Nosnú funkciu preto centralizoval do jednej nohy a na ňu navazujúceho podstavca. Tento princíp v kombinácií s jej futuristickým tvaroslovím a lakovanou povrchovou úpravou jej vyslúžili prívlastok produktu „vesmírnej éry“.

Stolička „Tulip chair“ bola spolu s celou kolekciou priemyselne vyrábaná spoločnosťou Knoll. Úspešnosť tohto projektu sa pretavila do dlhoročnej spolupráce, z ktorej vzišli ikonické kolekcie (Womb, Grasshopper, Pedestal adt.) vyrábané dodnes.

Tulip Chair (1940), zdroj: die-neuesammlung.de

Grasshopper chair (1940), zdroj: shard4.1stdibs.us.com

Womb chair (1948), zdroj: preview.turbosquid.com

Po smrti otca v roce 1950 si Saarinen založil vlastný ateliér Eero Saarinen and Associates. Ako architekt sa stal vedúcou osobnosťou druhej generácie modernistov. Po vzore svojich predchodcov používal nové konštrukčné technológie, nezdieľal však nadšenie pre uniformitu a jednotný štýl. Výrazná bola tiež snaha prispôsobiť sa potrebám klienta. Jeho architektonická tvorba balancovala medzi úhľadnosťou medzinárodného slohu a voľnosťnou geometrických betónových štruktúr.

Jednou z najznámejších stavieb realizovaných Eerom Saarinenom je terminál letiska TWA Flight Center v New Yorku dokončený v roku 1962. Budova pozostáva z jednopodlažnej horizontálnej oblúkovej hmoty, nad ktorou sa rozpína škrupinová konštrukcia zastrešujúca odbavovaciu halu. Hoci je celá kompozícia podriadená symetrii, Saarinenovi sa pomocou dynamicky sa rozvýjajúcich hmôt podarilo dosiahnuť unikátny celok. Strechu odbavovacej haly tvorí séria obojsmerne zakrivených plôch, ktoré sú po obvode ukotvené v štyroch pätách. Priestor odbavovacej haly tak nie je narušený nosnými prvkami a vyznieva sochársky charakter stavby.

Terminál letiska TWA (1962), zdroj: ad009cdnb.archdaily.net

Terminál letiska TWA (1962), zdroj: farm9.staticflickr.com

V roku 1948 Saarinen vyhráva súťaž na Jefferson National Expansion Memorial. Dominantou komplexu sa stal noroticky známy oblúk Gateway Arch. Na prvý pohľad jednoduchý, 190 metrov vysoký objekt, je však bravúrne zvládnutým technologickým precedensom, ktorý vznikol v spolupráci so stavebným inžinierom Hannskarlom Bandelom.

Medzi ďaľšie Saarinenove významné stavby patrí napríklad Milwaukee War Memorial Centre vychádzajúci z princípov práce Le Corbusiera, Massachusettský technický inšitút v Cambridi, Terminál letiska Dulles vo Washingtone, alebo správna budova firmy Deere & Company, kde bol prvýkrát použitý Cor-Ten.

Gateway arch (1965), zdroj: upload.wikimedia.org

Terminál letiska Dulles (1962), zdroj: jasonjen89.files.wordpress.com

Napíšte nám

Moje obľúbené ()

Nemáte zvolené žiadne obľúbené položky.

Súhlasím s použitím mojich osobných údajov na účely zasielania obchodných ponúk a marketingových informácií o produktoch, pripravovaných projektoch a novinkách.

Kontakt

Predajné centrum
Račianska 153/A, Bratislava 831 54
Pre volania zo zahraničia: +421903999333
Zavrieť
Zavrieť