• Tipy, triky, návody
  • 26.7.2022
  • 336 pozretí

Vyhadzujte zodpovedne. Oblečenie znečisťuje planétu, jeho triedenie je stále dobrovoľné

Oblečenie potrebujeme všetci. Niekto ho však nakupuje ako nutnosť, iný to berie ako relax. Iba máločo pritom na svete poškodzuje životné prostredie tak ako textilný priemysel. Paradoxne, veľkú časť vyrobených vecí si nikto nikdy neoblečie. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa tento problém zmenšoval. Poradíme vám, ako tvoriť čo najmenej textilného odpadu a ako ho triediť.

 
Kedysi si ľudia kupovali oblečenie, iba ak ho naozaj potrebovali. Nebolo také lacné ani dostupné, aby mali dôvod ísť do obchodu „len tak“. Ale hlavne, jeho výroba trvala dlho. V 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia začali prichádzať módne značky ako napríklad španielska Zara s prevratným nápadom. Sledovali, čo prezentujú na módnych prehliadkach drahé značky, a snažili sa vyrobiť čo najrýchlejšie niečo podobné. Ibaže za zlomok ceny a v nižšej kvalite. Značky tiež začali presúvať výrobu do lacnejších krajín v Ázii, Afrike či Latinskej Amerike, aby ušetrili na pracovnej sile.

A tak sa začal písať príbeh rýchlej módy, tzv. fast fashion – prevratného nápadu, ktorý zmenil prístup ľudí k obliekaniu.
 

Textilný odpad dobrovoľne zberajú rôzne organizácie, zatiaľ však oficiálne nepatrí do zložiek triedeného odpadu. Preto ani nemá jednotné pravidlá zberu.

 
V čom je problém?

Ako to už býva bežné, prevratné nápady so sebou často prinesú aj riziká, ktoré na začiatku nikomu nenapadnú. A tak tento model postupne priniesol obrovské plytvanie. Podľa údajov, ktoré zozbierala nezisková organizácia Kalifornská výskumnícka skupina verejného záujmu[i], vyhodí jeden Američan ročne 37 kilogramov oblečenia. To je viac ako 300 tričiek. Dá sa predpokladať, že v Európskej únii je toto číslo podobné.

Až 30 či 40 percent textilu, ktorý vyprodukujú značky s rýchlou módou za jednu sezónu, si pritom nikdy nenájde majiteľa. V podstate sa tak stáva odpadom, hneď ako vznikne.
 

Podľa údajov OSN sa na výrobu jedných džínsov spotrebuje 7,5 až 10-tisíc litrov vody. To by stačilo pre jedného človeka ako pitný režim na desať rokov.

 
POST_Tema_3_viz02.jpg
 
Produkujeme oveľa viac oblečenia, ako potrebujeme. Záťažou však nie je len odpad, ktorý sa z prebytočného oblečenia stáva, ale už jeho výroba. Túto tému zmapoval Inštitút cirkulárnej ekonomiky[ii]. Za jeden z najväčších problémov sa považuje výroba bavlny, ktorej pestovanie je mimoriadne náročné na spotrebu vody.

A navyše sa potom pri farbení textílií často využívajú aj toxické chemické látky. Tie končia v riekach neďaleko tovární a neskôr sa pri praní u každého z nás dostávajú z práčky do odpadových vôd. V praxi tieto veci spoznáte tak, že ak v nich zmoknete, bude vám z nich stekať farba.
 
POST_Tema_3_viz01.jpg
 

Až 80 % zamestnancov v textilnom priemysle tvoria ženy. Väčšinou neadekvátne zaplatené, nútené robiť na nadčasy a bez nároku na PN. Práve na pracovnej sile továrne najviac šetria a obchody si tak môžu dovoliť predávať aj tričká za 2 či 3 eurá.

 
Textil sa oficiálne netriedi

Odhady navyše hovoria, že v najbližších rokoch sa produkcia oblečenia bude ešte zvyšovať. V Európskej únii si človek v priemere oblečie jeden kus oblečenia stokrát. V USA iba menej ako 40-krát. Dĺžka používania jedného kusu oblečenia pritom celkovo klesá. Všetko sa rýchlejšie stáva odpadom.

Často sa stáva, že sa ľudia zbavujú aj „nevynoseného“ oblečenia, ktoré jednoducho hodia do kontajnera a neriešia jeho triedenie alebo recykláciu. V USA končí na skládke alebo v spaľovni až 85 % textilu, ktorý ľudia vyhodia.
 
POST_Tema_3_viz03.jpg
 

„V roku 2018 tvoril textil 16 % odpadu na slovenských skládkach. Ten by sa dal pritom recyklovať alebo využiť napríklad na výrobu tepelnoizolačných materiálov. Skládky sú najhoršia možnosť, ako môže odpad dopadnúť, v hierarchii odpadového hospodárstva sú na poslednom mieste,“ vysvetľuje Martina Novotová z bezobalového obchodu BEZOBALiS.

Momentálne však nik na Slovensku nemá povinnosť zbierať textilný odpad. „Textilný odpad zatiaľ oficiálne nepatrí do zložiek triedeného odpadu. Znamená to, že nechcené a zničené oblečenie patrí do čiernych kontajnerov na zmesový komunálny odpad. V preklade: skončí na skládke, resp. v Bratislave a v Košiciach v spaľovni. Textilný odpad sa dnes zbiera na Slovensku iba na dobrovoľnej báze – určite sa mnohí stretli s kontajnermi na textil,“ hovorí ďalej Novotová.

Dobrou správou však je, že od roku 2025 už bude podľa nariadení Európskej únie aj na Slovensku textil povinne patriť k zložkám triedeného odpadu, tak ako napríklad plast, sklo či papier.
 

Čo so sezónnym oblečením?

Už dávnejšie sme v blogu radili, ako po konci zimnej sezóny vytriediť oblečenie, aby ste ho mohli nosiť aj o rok. Niektoré veci môžete nesprávnym skladovaním aj poškodiť, na iné zas zabudnúť. S drobnými vylepšeniami sa však takýmto nepríjemnostiam vyhnete.

·         Po sezóne vytrieďte, čo budete nosiť aj naďalej. Buďte k sebe úprimní a neodkladajte niečo, o čom viete, že to už nebudete používať. Veci, ktoré vám už doslúžili, viete vymeniť na rôznych akciách, tzv. swapoch, či darovať do second handov.

·         Oblečenie uskladňujte v boxoch, ktoré dáte napríklad pod posteľ či na vrch skrine. Ak ich chcete dať na vešiaky, mali by ste myslieť na to, že vec bude na ňom zavesená dlhé mesiace a niektoré jemné materiály to môže poškodiť.

·         Oblečenie do boxov neskladajte, ale radšej rolujte, zaberie tak menej miesta.

·         Keď boxy uložíte, napíšte si na ne, čo sa v nich nachádza, aby ste v prípade zmeny počasia či nejakej výnimočnej udalosti nemuseli prehadzovať všetky krabice.

 

POST_Tema_3-05.jpg
  

Textilný odpad dnes zbierajú organizácie ako Ekocharita alebo Humana do košov, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku. Oblečenie tiež môžete odniesť do niektorých second hand obchodov, ako napríklad Nosene v Bratislave na Obchodnej ulici, prípadne na rôzne výmenné akcie, tzv. swapy, či do bazárov.
 

Ako správne pristupovať k nosenému oblečeniu?

·         Nenosme si domov z obchodu niečo, čo nebudeme nosiť.

·         Myslime na to, že všetko, čo si domov donesieme, sa jedného dňa stane odpadom.

·         Myslime na to, čo sa s oblečením stane, keď ho vyradíme.

·         Ak nám nejaké oblečenie chýba, najlepšie je sa najskôr pozrieť do second handov. Využijeme tak veci, ktoré už niekto mal na sebe a sú stále nositeľné.

·         Postavme sa zodpovedne k svojim skriniam a roztrieďme si veci úprimne podľa toho, čo nosíme.

·         Veci, ktoré nenosíme, môžeme posunúť niekomu inému, v krajnom prípade ich dať do kontajnerov na textil.

·         Ak je niečo poškodené, dá sa to často upraviť (v Bratislave je aj tzv. cirkulárna mapa, kde sú vyznačené krajčírstva a iné opravovne).

·         Ak sme niečo obnosili, tak existuje veľa remeselníkov, ktorí to vedia využiť napríklad ako výplň do vakov, poprešívať, upcyklovať alebo využiť v útulku pre zvieratá ako deku.

 

POST_Tema_3_viz05.jpg
 
 
Čo patrí do kontajnera?

Ak oblečenie odovzdáte do second handu alebo vložíte do kontajnera na textil a nie je už použiteľné na ďalší predaj, nosenie alebo upcyklovanie, putuje na recykláciu alebo ďalšie zhodnotenie. Na Slovensku napríklad pôsobí firma SK-Tex, ktorá sa tým zaoberá.

„Firma ročne vráti do obehu približne 4500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel,“ píše sa v príručke Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.
 

Kontajner priamo pri bytovom dome

Chceli by ste mať zberný box hneď pri bytovom dome? V Bratislave na viacerých miestach prevádzkuje zberné nádoby česká firma TextilEco. Pre svojich partnerov sa stará o kompletný servis okolo kontajnerov. Teda o ich odvoz, vyprázdňovanie aj udržiavanie. Priamo na svojich webstránkach ponúka kontaktný formulár a telefónne číslo, na ktorom sa dá dohodnúť na spolupráci.

Výhodou tejto spoločnosti je, že zbiera aj poškodený textil. Ten putuje na recykláciu. Tie najlepšie veci posielajú do second handov.

 

Zatiaľ čo pri iných zložkách odpadu vieme presne povedať, čo medzi ne patrí a čo nie, pri textile neexistujú žiadne všeobecné odporúčania, keďže jeho zber robia dobrovoľne rôzne organizácie. Najlepšie je preto držať sa pokynov, ktoré nájdeme vypísané na ich zberných nádobách.

„Do väčšiny kontajnerov sa môže hádzať oblečenie, posteľná bielizeň, čiapky, rukavice, šály, deky, prikrývky, ale napríklad aj hračky. Ľudia z týchto organizácií vytriedia to, čo sa dá zrecyklovať, množstvo vecí ide do second handov. Dôležité však je, že sa čo najviac textilu odstráni zo zmesového odpadu,“ hovorí Martina Novotová.

Vyhadzovanie oblečenia by však malo byť poslednou možnosťou. Za každým kúskom je totiž množstvo, často aj neadekvátne zaplatenej, práce a veľká ekologická stopa. Ešte dôležitejšie je už pri nákupe hľadieť na to, či daný kúsok skutočne potrebujeme.
 

Text vznikol v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky a ambasádorkou udržateľnosti a zakladateľkou bezobalového obchodu BEZOBALiS Martinou Novotovou.

 

Martina Novotová pod značkou BEZOBALiS založila a vedie bezobalový obchod, ktorý vznikol ako jeden z prvých bezobalových obchodov na Slovensku vôbec. Neskôr k nemu so svojím partnerom Martinom pridružila aj zero-waste eshop, kde v rámci svojich procesov implementujú zásady obehového hospodárstva tak, aby negatívny dopad na životné prostredie znížili na minimum. Pod jednou strechou ponúkajú potraviny na váhuekologickú drogériuprírodnú kozmetiku a všetko, čo ekologická domácnosť potrebuje. Okrem tejto činnosti sa však pod značkou BEZOBALiS venujú aj prednáškam o ekológii, zero-waste, klimatických zmenách a udržateľnosti pre súkromné firmy, školy a verejnosť. 

 

[i]       https://calpirg.org/blogs/blog/cap/fashion-industry-waste-drastically-contributing-climate-change#:~:text=85%25%20Of%20Our%20Clothes%20End,unused%20textiles%20and%20unsold%20clothes.

[ii]      https://www.incien.sk/wp-content/uploads/2020/07/INCIEN_Ambrela_Textil_2020.pdf