• Tipy, triky, návody
  • 14.12.2022
  • 133 pozretí

Vyhadzujte zodpovedne. Elektroodpad škodí, za jeho triedenie pritom platíme všetci

Keď kupujeme elektroniku, možno už aj rátame s tým, že vydrží tri roky, kým sa skončí záruka, a potom ju vymeníme. Za ten čas príde na trh novší model a navyše sa neraz po tomto čase pokazí. A tak sa nám ponúkne otázka: kam s ňou, keď doslúži? Najjednoduchšia odpoveď znie: Hlavne nie do odpadkového koša. Poradíme vám, ako zaobchádzať s elektroodpadom a ako sa ho pokúsiť tvoriť menej.

 
Keď sa hovorí o staršej elektronike, ktorá si vyžaduje opravu, nejeden z nás si zrejme spomenie, ako počul: „To sa už neoplatí opravovať, už tomu skončila záruka. Treba si kúpiť novú.“ Často nám to vravia známi či rodina, skrátka ktokoľvek, s kým sa o tom radíme. Nový spotrebič je niekedy cenovo takmer porovnateľný s opravou starého.

A tak stále tvoríme viac a viac elektroodpadu. Pri žiadnej inej zložke odpadu tak rýchlo nerastie celkové množstvo, ktoré vyhodíme za rok. Podľa portálu The World Counts sa očakáva, že v niektorých častiach sveta môže jeho produkcia v priebehu zopár rokov vzrásť o 500 percent.
 
YIT_Recyk_tema06_viz02.png
 

Ako nakupovať?
Ak chceme toto číslo znížiť, je dôležité myslieť na niektoré zásady už pri nakupovaní.

 
YIT_Recyk_tema06_viz01.png
 

Jeden Európan vyprodukuje ročne asi 16 kilogramov elektroodpadu. Je to v prepočte na obyvateľa najviac zo všetkých kontinentov.
 
Zdroj: The World Counts

 
Ak sa necháme zlákať spotrebičom za nižšiu cenu, ktorý je ale v horšej energetickej triede, ľahko sa môže stať, že ho budeme chcieť zakrátko vymeniť. Bude totiž míňať viac elektrickej energie a na nej rýchlo preplatíme nižšiu cenu spotrebiča.

Nemali by sme tiež zabúdať výrobky chrániť. Ochranné sklíčko na telefón, ktoré stojí do dvadsať eur, sa môže zdať ako zbytočne drahá položka. Pri páde telefónu nás však ochráni od toho, aby sme museli siahať po výmene rozbitej obrazovky či dokonca kúpe nového kusa za stovky eur.
 

Kým mobilný telefón vymeníme za nový, používame ho asi dva roky. Bežný telefón značky Samsung pritom funguje viac ako 4,5 roka. Pri mobile od Apple je to dokonca 5,5 roka.
 
Zdroj: Škola lesníckych a enviromentálnych študií v Yale, publikované na Science Daily[1]

 
Problémy s opravami možno povedú k riešeniu
Keď sa elektronika pokazí, podľa odborníčky by sme sa v prvom rade mali rozhliadnuť po oprave. Tá niekedy skutočne môže byť takmer cenovo porovnateľná s kúpou nového výrobku.

 
Prípadne sa náhradné diely ani nemusia vyrábať. Ak je to možné, elektroniku by sme si mali vyberať aj podľa dostupnosti opravy. Že sa výrobok nie vždy dá opraviť, je problémom, ktorý sa rieši už aj na celoeurópskej úrovni.
 
„V rámci Európskej únie sa pripravujú projekty, ktoré by mali zaisťovať, že elektronika by mala byť stále opraviteľná. Znamenalo by to napríklad, že by boli povinne dostupné náhradné diely a existovala by napríklad doživotná záruka,“ vysvetľuje Novotová.
 
Prečo elektroodpad nepatrí do koša?
Keď sa však už rozhodneme elektroodpad vyhodiť, nemali by sme zabúdať, že ho nikdy nesmieme dávať do bežného odpadkového koša. To sa týka napríklad aj bateriek či žiariviek. Je hneď niekoľko dôvodov, prečo tam nepatria.

 
Tým prvým je, že elektronika a baterky obsahujú toxické látky ako kadmium, arzén či olovo. Tie, ak ich dáte do čierneho koša na zmiešaný odpad, sa môžu zo skládok či spaľovní dostať do spodných vôd a otráviť rastliny či zvieratá, a tým aj zdroje potravy.
 

Celosvetovo podľa OSN[1] končí na skládke asi 80 % elektroodpadu.

 
Druhý problém sa týka telefónov, tabletov či počítačov. Posielame si cez ne správy, ukladáme dáta či platíme cez internet. Vedia o nás veľa. Aj keď tieto údaje zmažeme, stále môžu mať v počítači virtuálnu stopu. Ich vyhodením do koša riskujeme, že sa môžu dostať do rúk niekomu, kto ich zneužije.
 

[1]      https://www.sciencedaily.com/releases/2018/10/181016142434.htm

[1]              https://www.unep.org/news-and-stories/press-release/un-report-time-seize-opportunity-tackle-challenge-e-waste
 
 
YIT_Recyk_tema06_viz03.png
 
Možno vám napadlo, že ak vyhodíte jeden kúsok menšej elektroniky, ako napríklad mixér, do koša trebárs na plast, tak sa vlastne nič vážne nestane, pretože tento odpad ešte ručne triedia vyškolení ľudia.
 
V skutočnosti je len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa takto vyhodená vec aj reálne dostane na recykláciu.
 
Martina Novotová zhrnula, kde môže nastať problém:

  • Ak je v koši viac ako polovica odpadu, ktorá tam nepatrí, nikto ho netriedi a skončí na skládke alebo v spaľovni.
  • Dotrieďovanie väčšinou robia ľudia a tí sa môžu pomýliť. Pracovník možno kus omylom nevytriedi alebo pri riešení elektroodpadu prehliadne inú vec, ktorá tam nepatrí.
  • Ak konkrétna triediaca linka nemá partnera, ktorý by odkupoval elektroodpad, alebo sa v tej istej hale nenachádza aj linka na triedenie elektroodpadu, tak odpad pošlú na skládku.

 
Kam s týmto odpadom?
Doposiaľ sme sa vo všetkých textoch z tejto série o správnom triedení odpadu venovali otázke, do ktorého koša vyhodiť ten ktorý odpad. A pri elektroodpade vám naopak radíme, aby ste ho nedávali do koša. A preto prichádza otázka: Kam vlastne všetky tieto veci patria?

 
Aj odpoveď je v tomto prípade zložitejšia.
 
Možností je totiž viacero. Snáď najjednoduchšie je to pri vyhadzovaní starých bateriek a žiariviek. Podľa zákona je každý predajca, ktorý ich má v ponuke, povinný ich brať aj naspäť. V supermarketoch, predajniach s elektronikou či niektorých drogériách sú koše na baterky buď pri vchode, alebo vám ich vezmú pri pokladni či na informáciách. Nezáleží, kde ste dané baterky kupovali, vrátiť ich môžete kdekoľvek.
 
Problematickejšie ako malé baterky, ktoré ľahko odnesiete v taške, je to však s elektrospotrebičmi. Tu existuje viacero možností.
 
YIT_Recyk_tema06_viz04.png
 
 

Praktický tip
 
Menšie zberné dvory prevádzkujú aj niektoré mestské časti, ale nie všetky odoberajú aj elektroodpad, a navyše na bezplatný zber odpadu väčšinou býva podmienkou byť obyvateľom tej konkrétnej časti. Kompletný zoznam nájdete na odpady-portal.sk.

 
Spoločnosti zaoberajúce sa zberom odpadu ponúkajú často aj veľkokapacitné kontajnery, ktoré pristavia na sídlisko. Väčšinou však platí, že práve elektroodpad sa do týchto kontajnerov nesmie dávať a slúžia skôr na odvoz nábytku či iného nadrozmerného odpadu z domácnosti. Ak potrebujete odniesť elektroodpad priamo z domu, je lepšie využiť niektorú zo služieb, ktoré spomíname nižšie.

 

Praktický tip
 
Žiarivky nehádžte do kontajnerov na elektroodpad. Sú totiž krehké, ľahko sa môžu rozbiť a obsahujú nebezpečnú ortuť, ktorá by sa dostala do ovzdušia. V elektropredajniach ich odovzdajte priamo predajcovi.

 
Odvoz priamo z domu
Možno si aj po prečítaní týchto tipov na zbavovanie sa elektroodpadu hovoríte: A čo mám robiť so starou práčkou, chladničkou či umývačkou riadu?

 
Takéto veľké spotrebiče je problém prepraviť v bežnom osobnom aute a pre ľudí bez auta je prakticky nemožné dostať ich ďalej ako von z bytu. Existujú služby, ktoré vám ich odnesú priamo z domu.

●       Spoločnosť Envidom ponúka zadarmo odvoz elektroodpadu všetkého druhu priamo z domu. Stačí, ak na ich webstránke vyplníte, čo všetko chcete nechať odniesť, a vyložíte to v dohodnutý deň pred byt či dom.

●       Niektoré predajne s elektronikou ponúkajú pri kúpe nového spotrebiča s dovozom domov možnosť zároveň si objednať odvoz starého.

 
Hoci je zber elektroodpadu komplikovanejší ako zber ostatných zložiek odpadu, je dôležité, aby sme s ním nakladali správne. Z vytriedenej elektroniky sa totiž dajú získať recykláciou mnohé druhy kovov či plasty.
 
Podľa odhadov OSN je až 7 percent všetkého zlata na svete na skládke odpadu – ako súčasť vyhodeného elektroodpadu.
 

Zaujímavý fakt
 
Viete, ako je možné, že za zber elektroodpadu neplatíte? V cene nových elektrospotrebičov je totiž zahrnutý aj tzv. recyklačný poplatok. Ten sa pohybuje od niekoľkých centov až po 5 či 10 eur. Záleží to od veľkosti a druhu výrobku. Táto suma by mala vykompenzovať náklady na recykláciu.

 

Tento text vznikol v spolupráci s odborníčkami na triedenie odpadu Martinou Gaislovou zo spoločnosti JRK a Martinou Novotovou z bezobalového obchodu BEZOBALiS.
 
Martina Novotová pod značkou BEZOBALiS založila a vedie bezobalový obchod, ktorý vznikol ako jeden z prvých bezobalových obchodov na Slovensku vôbec. Neskôr k nemu so svojím partnerom Martinom pridružila aj zero-waste eshop, kde v rámci svojich procesov implementujú zásady obehového hospodárstva tak, aby negatívny dopad na životné prostredie znížili na minimum. Pod jednou strechou ponúkajú potraviny na váhuekologickú drogériuprírodnú kozmetiku a všetko, čo ekologická domácnosť potrebuje. Okrem tejto činnosti sa však pod značkou BEZOBALiS venujú aj prednáškam o ekológii, zero-waste, klimatických zmenách a udržateľnosti pre súkromné firmy, školy a verejnosť.